Psychológovia a psychiatri pritom upozorňujú na rýchlu stratu akýchkoľvek zábran s tým, že deti odrážajú agresivitu, ktorú vidia okolo seba a na sieťach. Existujú aj prípady, keď psychiatri varujú, že pobyt detí na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, píše Václav Janouš z portálu iDnes.
Tvoju smrť si vychutnám najviac, mami
Prípad prvý: V spálni domu na Ostravsku spali v posteli Robert so ženou Marcelou a ich dve malé deti. Hodinu pred polnocou, na Štedrý deň, prišiel ženin syn Milan z prvého manželstva k ich posteli s kuchynským nožom s čepeľou dlhou 33 centimetrov s tým, že ich všetkých zabije. Za to, že sa k nemu v detstve správali podľa neho nevhodne, fyzicky ho trestali, si zaslúži odplatu.
Len zázrakom sa presne v sekunde, keď naťahoval ruku s nožom, Marcela zobudila, desivo vykríkla a Robert stihol proti nevlastnému synovi vyštartovať. Ten z bytu utiekol. O pár mesiacov neskôr však zaútočil na matku nožom znova. Dvakrát. Ani raz ju nezabil - zachránil ju jej druhý syn. Milan dostal za tri pokusy vraždy šesť rokov vo väznici pre mladistvých.
„Vezmem si ten najväčší nôž. Najskôr zavraždím matku a otčima, podrežem im hrdlo. Na súrodenca vezmem sekerku, ktorú mám pripravenú v pivnici, a rozsekám ich napoly,“ povedal potom na súde sedemnásťročný chlapec, ktorý je závislý na drogách a ľahko mentálne retardovaný.
Vo väzbe sa pokúsil vankúšom udusiť spolubývajúceho, v diagnostickom ústave všetkým rozprával, že ho nič nezastaví a rodinu raz vyvraždí. „Plány na vyvraždenie rodiny s reálnym rizikom uskutočnenia sú stále a nemenné, snáď len stratili emočný náboj,“ napísali o chlapcovi súdna znalkyne Dana Skřontová a Helena Khulová s tým, že akonáhle skončí jeho ústavná výchova, je pravdepodobné, že jeho agresivita bude ešte väčšia.
„Pri debate o rodinných príslušníkoch nie je zachytená žiadna emočná reakcia, emočne úplne plocho oznamuje, že ich zabije. Pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný,“ dodali znalkyne. Matke, ktorá nechce, aby sa jej syn v osemnástich rokoch vrátil domov, pretože sa bojí, potom napísal: „Teba si najviac vychutnám. Urobím ti takú bolesť, pomaličky ťa budem rezať. Radšej zamykaj dvere a okná.“
Kde sa v deťoch berie taká brutalita? „Všeobecne vzaté myslím, že to majú na svedomí rýchle zmeny v spoločnosti, a tým aj v živote každého. Tempu, ale aj obsahu zmien sa nevieme tak rýchlo prispôsobiť, zápasíme s nimi. S tým spojené stresy postihli už rodičov dnešných detí. Nie sú atraktívne pozitívne vzory, hranice a niektoré normy sa rozplynuli a nové nie sú. Ani rodičia násilných detí nie sú ukotvení, nie sú v pohode. Ako potom majú byť šťastné a slušné ich deti?“ pýta sa súdna znalkyňa a policajná psychologička Ľudmila Čírtková, ktorá spolupracuje na objasňovaní a vyšetrovaní závažných zločinov.
Riaditeľka Detského krízového centra v Prahe Zora Dušková zase popisuje, že stúpa aj autoagresia detí – sebapoškodzovanie a samovražedné myšlienky.
„Deti vždy zrkadlia dobu a správanie celej populácie a veľmi dobre odrážajú to, akým podnetom sú vystavované. Veľký vplyv majú sociálne siete. Všetko, čo je na internete, je de facto dostupné aj deťom – brutalita, násilie, agresie, týranie, mučenie, ubližovanie, bitky, násilná pornografia – to všetko je deťom bežne prístupné – to nie je chyba detí, to je chyba dospelej populácie, že nechráni deti dostatočne pred nevhodným obsahom,“ opisuje Dušková.
Brutálne správanie len 13-ročného chlapca
Príbeh druhý: Trinásťročný Jiří z Prahy si vyhliadol na terase jedného z domov podobne starého chlapca s ľadvinkou okolo pása. „Daj sem tú ľadvinku,“ precedil medzi zubami a rovno vypálil chlapcovi takú facku, že sa zatackal. Chlapec sa rozklepal, Jiří medzitým vytiahol z vrecka nôž, zľahka ho pretočil medzi prstami a povedal, nech si okamžite zloží bundu.
Dopadol ešte dobre. Juraj len o dva dni neskôr – spolu s partiou ďalších ôsmich kamarátov – dobehol v jednom z pražských parkov trinásťročného chlapca s tým, že ho zabije. Rozbehol sa a dal mu takzvanú hlavičku.
Hneď po nej mu vyšil dve rany päsťou, a keď sa chlapec zviezol k zemi, desaťkrát doňho kopol – do rebier, tváre a následne, keď sa chlapec kryl rukami schúlený do klbka, mu dupol na hlavu. Chlapec bol po útoku v kritickom stave ohrozenia života. Mal poranenú obličku aj slezinu a krvácal do brucha. Nezomrel len vďaka lekárom.
Útočník dostal za lúpeže a pokus o vraždu osemnásť mesiacov vo väznici pre mladistvých. Nešlo pritom o jeho prvý konflikt so zákonom. „Ani dve prebiehajúce trestné konania vedené aj pre násilnú trestnú činnosť obžalovaného neodradili. Dokonca ho neodradilo ani to, že v inkriminovanej dobe bola väzba nahradená dohľadom probačného úradníka,“ zdôvodnil rozsudok sudcu Petr Franc.
Dosť bolo výsmechov, povedal mladík fascinovaný násilím
A tretí desivý príbeh. Do jedného z pražských panelákov sa vracala v kimonách a špeciálnych japonských „kabátikoch“ partička mladých ľudí, ktorých baví orientálne bojové umenie. A bavili sa o tom, aké by to bolo spáchať rituálnu samovraždu seppuku, známu tiež ako harakiri, keď si muž v kľaku podreže samurajským mečom vodorovne brucho, následne zvisle a pomocník mu potom zotne hlavu.
„Ja keby som mal spáchať seppuku, tak by som nemusel. Mohol by si to urobiť ty,“ uťahoval si zo sedemnásťročného kamaráta Martina Richard. Ten sa ľahko uškrnul a dal mu prednosť do výťahu. „Hm,“ povedal stroho. „Choďte, ja sa tam nevojdem, počkám na druhý,“ vyzval ich. Lenže v hlave už mal desivý plán.
Počká, až kamarát vyjde výťahom do horného poschodia, medzitým vybehne po schodisku a tam ho pred zrakmi ostatných ubodá. Preto, aby sa mu prestali všetci smiať, že je padavka. To mu hovorili už na základke.
Akonáhle sa dvere výťahu otvorili, Richarda narazil k stene, natiahol sa a chcel mu dať päsťou. Lenže ten ranu vykryl, Martin spadol na zem, a tak siahol do zadného vrecka, kde mal kuchynský nôž so zhruba šesť centimetrov dlhou čepeľou.
Zahnal sa, porezal kamaráta do ruky a následne bodol. Za pokus o vraždu, keď chlapca nezabil okrem iného vďaka tomu, že kabátik od kimona bol z pevnej prešívanej látky, dostal študent Martin, ktorý už v minulosti po hádke škrtil svoju matku kravatou, trojročnú podmienku.
„Osobnosť obžalovaného mladistvého sa vyvíja hrubo disharmonicky, s bezcitnosťou a sklonom k vedomej a premyslenej agresivite. Je vidieť organizovanosť útoku, starostlivý výber scenára s prežívaním sekundárnych psychologických ziskov nielen z exhibície pred priateľmi, ale aj z potreby likvidovať obeť,“ napísali o ňom súdni znalci z psychiatrie a psychológie Alena Gayová a Štěpán Vymetal. „Od 16 rokov je u obžalovaného prítomná fascinácia násilím, zabíjaním chladnými zbraňami, ako je vidieť z facebookovej komunikácie,“ doplnili.
Tento rok do konca októbra spáchali mladí do 18 rokov päť vrážd alebo sa o ne pokúsili. V troch prípadoch páchatelia nemali ani štrnásť. Lúpeží potom mali na svedomí 248, z ktorých 110 išlo na ťarchu detí do štrnástich rokov. K tomu treba pripočítať 192 úmyselných ublížení na zdraví a 67 nebezpečných vyhrážok.
Vlani bolo obvinených z vraždy deväť mladých do 18 rokov, v roku 2022 sedem. Keď sa pozrieme hlbšie do histórie, je počet vrážd dlhodobo zhruba rovnaký. V roku 2008 ich mladí do osemnástich spáchali alebo sa o vraždu pokúsili deväť a lúpeží 645.
Vylákať a ubodať
Odborníci si všímajú rastúcu brutalitu. „Brutalita detí stúpa z roka na rok. Pamätám si prípad troch detí, ktoré pripravovali vraždu vychovávateľa vo výchovnom ústave na Domažlicku a všetko mali dôkladne pripravené, rozmyslené, ako ho vylákajú do kúpeľne a ubodajú,“ opisuje plzenský kriminalista František Müller, ktorý od polície odišiel tento rok po štyridsiatich rokoch.
Za tento rok polícia eviduje už 3 701 stíhaných mladých do 18 rokov za rôzne trestné činy, čo je zhruba rovnako ako vlani za celý rok. Narástol však počet ublížení na zdraví a lúpeží. „Násilná trestná činnosť u osôb mladších ako 18 rokov stúpa, a tým pádom stúpa aj počet tých vážnejších incidentov,“ hovorí hovorca policajného prezídia Ondřej Moravčík.
Jeho slová potvrdzuje aj vedúci odboru všeobecnej kriminality Jaroslav Hrabálek, ktorý sa špecializuje na trestnú činnosť detí. „Neevidujeme zvýšenú brutalitu a surovosť u detí, ktoré sa dopúšťajú trestnej činnosti, ale z logiky veci - ak trestná činnosť detí rastie, potom bude s tým spojený aj nárast počtu tých závažnejších trestných činov,“ povedal MF DNES.
Jedným z najprísnejších opatrení, ktoré môže dieťa mladšie ako 15 rokov za spáchanie závažného činu dostať, je okrem ochranného liečenia aj ochranná výchova. „Potvrdilo sa očakávanie, že agresívne správanie v školských zariadeniach pre výkon ústavnej a ochrannej výchovy nadobúda najmä verbálnu formu. Najviac detí sa podľa našich respondentov prejavuje hrubými nadávkami či urážkami voči rovesníkom. Takmer 80 percent pracovníkov uviedlo, že týmto spôsobom sa správajú všetky alebo väčšia časť detí,“ opisuje rozsiahly výskum medzi pracovníkmi tridsaťdeväť diagnostických ústavov a detských domovov.
Násilní rodičia, násilné deti
Šesťdesiatpäť percent zamestnancov popísalo, že narastajú hrubé urážky, nadávky, a to aj voči nim, polovica zamestnancov popisuje nárast vyhrážania násilia voči ostatným deťom alebo zámerné ničenie majetku. Čo sa týka príčin agresívneho správania detí, vychovávatelia najčastejšie spomínajú vplyv rodiny. „Deti, s ktorými sa respondenti v zariadeniach stretávajú, často pochádzajú z rodín viac či menej dysfunkčných,“ uvádza výskum.
A takto konkrétne deti popísali niektorí vychovávatelia. „Agresívne správanie sa vyskytuje u rodičov detí. Mlátenie partnerov, druhých rodičov, mlátenie detí. Rodičia jednajú so svojimi deťmi agresívne – nadávajú im, ponižujú ich, hovoria s nimi veľmi vulgárnym spôsobom,“ uviedol jeden z psychológov.
„Týranie, zneužívanie, abnormálna osobnosť rodičov, návykové látky v rodine,“ dodal zase etopéd so sedemnásťročnou praxou z jedného z detských domovov.
Mená všetkých detí i rodičov boli v tomto článku kvôli zákonu na ochranu mladistvých zmenené.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.