V debate na pôde OSN prišla na pretras okrem iného aj legislatíva proti "reakčnému mysleniu", ktorou KĽDR od roku 2020 trestá šírenie juhokórejských filmov, televíznych show či hudby.
Severokórejskí zástupcovia ospravedlňovali tento zákon ako nevyhnutný. „Štát prijal a presadil Zákon o odmietnutí reakčných myšlienok a kultúry a Zákon o ochrane pchjongjangského kultúrneho dialektu, ktorých účelom je chrániť národnú suverenitu a náš socialistický systém pred rôznymi manévrami nepriateľských síl vrátane ideologickej a kultúrnej otravy,“ uviedol pre portál NK News, ktorý sa špecializuje na KĽDR, generálny riaditeľ legislatívneho odboru predsedníctva Najvyššieho ľudového zhromaždenia Ri Kjung Hoon. Odkázal pritom na ďalší zákon, ktorý Severnokórejcom zakazuje hovoriť ako ich južní susedia.
Severná Kórea v posledných rokoch zosilnila tlak proti zahraničnej kultúre a životnému štýlu. Občanov, ktorí sledujú alebo držia juhokórejské filmy, úrady predtým posielali do prevýchovných táborov, po prijatí zákona ich však začali v oveľa väčšej miere rovno popravovať.
Politických väzňov nepoznáme, ale držíme ich mimo.
Severokórejská delegácia v OSN odmietla, že by v krajine existovali tábory pre politických väzňov. Zdôraznila, že trestný zákonník krajiny nepozná a nepoužíva termíny ako "politický väzeň" a "tábory pre politických väzňov".
Riaditeľ severokórejského ústredného súdu Park Gwang-ho však pripustil, že KĽDR väzní „zločincov, ktorí sa dopustili protistátnych trestných činov“. Podľa portálu NK News tým v podstate priznal, že režim trestá ľudí za politické zločiny.
Podľa Parka sú títo zločinci špióni a teroristi vyslaní zahraničnými krajinami, aby páchali „podvratné činy“ proti „socialistickému systému“ KĽDR. „Zločincov v tejto kategórii nie je mnoho a držíme ich v reformných zariadeniach oddelených od bežných zločincov,“ vyhlásil.
K otázke verejných popráv Park uviedol, že KĽDR vykonáva trest smrti za zavretými dverami na určených miestach. Napriek tomu môžu existovať výnimky. Verejné popravy sa podľa neho používajú v prípade tých jednotlivcov, ktorí spáchali zločiny opakovane a spôsobili vážnu škodu ostatným. Podľa neho rodiny obetí vrahov silne požadujú, aby trest smrti bol vykonaný na verejnosti a spravodlivosti bolo učinené zadosť. Park dodal, že trest smrti sa nevzťahuje na neplnoleté osoby a tehotné ženy.
Severokórejská delegácia tvrdí, že KĽDR už niektoré reformy trestného zákonníka podľa pravidiel OSN prijala. Údajne väzňom umožňuje spravovať knižnice, čítať noviny, cvičiť, stretávať sa s rodinou a podstúpiť vyšetrenie lekárom.
Podľa výkonnej riaditeľky juhokórejskej neziskovej organizácie Database Center for North Korean Human Rights Hanny Songovej sa severokórejský režim zaujíma o svoju medzinárodnú povesť. Jeho prekvapivé vyhlásenia naznačujú, že chce, aby svet veril, že plní svoje záväzky voči OSN a že jeho tresty nie sú svojvoľné, ale založené na pevných právnych rámcoch.
Odpor kvôli angažmánom na Ukrajine
OSN raz za štyri až päť rokov skúma v rámci takzvaného Všeobecného periodického preskúmania (UPR) ľudské práva v členských štátoch. Tento rok bola diskusia o situácii v KĽDR nezvykle vyhrotená.
Veľká Británia vyzvala komunistickú krajinu, aby reformovala svoj trestný systém. Zvláštna vyslankyňa USA pre ľudské práva v Severnej Kórei Julie Turnerová požaduje, aby KĽDR ustúpila od spomínaného zákona proti „reakčnému mysleniu“.
Podľa Songovej boli predtým štáty na stretnutiach OSN k KĽDR miernejšie, ale tento rok boli nečakane tvrdé, pravdepodobne v reakcii na angažmán Severnokórejcov vo vojne na Ukrajine. Zdá sa, že vlády jej hovoria: ,‚Už nebudeme hrať podľa vašich pravidiel. Upozorníme na veci, na ktoré nechcete, aby sme upozorňovali.‘“
Juhokórejská delegácia v OSN odsúdila vyslanie severokórejských vojakov do Ruska ako porušenie ľudských práv. Podľa juhokórejského ministerstva zahraničných vecí je severokórejská „extrémna militarizácia“ silne spojená s ľudskoprávnymi otázkami ako „dve strany tej istej mince“, uvádza portál Korea JoongAng Daily.
Podľa NATO nasadila KĽDR na podporu ruskej agresie tisíce vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že v ruskej Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou sa nachádza jedenásť tisíc severokórejských vojakov. Kyjev uviedol, že už došlo k stretu ukrajinských jednotiek so Severnokórejcami.