Archeológovia odkryli pozostatky arménskeho kostola spred takmer 2-tisíc rokov, čo z neho robí najstaršiu stavbu svojho druhu v krajine a jednu z najstarších na svete. Ako píše NBC News, nemecká univerzita v Münsteri, ktorá spolupracovala s tímom Arménskej akadémie vied na archeologických vykopávkach, oznámila objav a označila ho za „senzačné svedectvo raného kresťanstva v Arménsku“.
Spoločný tím archeológov a výskumníkov odkryl budovu počas vykopávok v Artaxate, kedysi prosperujúcej metropole a obchodnom centre, ktoré niekoľko storočí slúžilo ako hlavné mesto starovekého arménskeho kráľovstva. Vykopávky boli súčasťou väčšieho arménsko-nemeckého projektu Artaxata, iniciatívy spustenej v roku 2018 na štúdium tejto oblasti.
Svedectvo raného kresťanstva
Odborníci sa domnievajú, že kostol, ktorý sa nedávno našiel, bol pôvodne postavený v 4. storočí nášho letopočtu, že načasovanie sa zhoduje s výstavbou katedrály Etchmiadzin, tiež v Arménsku, ktorá je považovaná za prvú katedrálu starovekého kráľovstva a často sa považuje za najstaršiu katedrálu na svete.
„Budova, ktorá pochádza zo 4. storočia, je najstarším archeologicky doloženým kostolom v krajine – senzačným svedectvom raného kresťanstva v Arménsku,“ povedal Achim Lichtenberger, profesor na Univerzite v Münsteri, ktorý pracuje na projekte.
Mkrtich Zardaryan z Arménskej akadémie vied, ktorý sa na projekte tiež podieľal, osobitne poznamenal, že architektúra kostola môže výskumníkom pomôcť pochopiť niečo nové o histórii Arménska. Kostol má tvar osemuholníka s pravouhlými komorami, ktoré sa rozprestierajú zo štyroch strán.
Jedinečný tvar
Je to prvý osemuholníkový kostol, o ktorom je známe, že v Arménsku existuje, povedal Zardaryan a dodal, že kostoly s týmto tvarom sa zvyčajne vyskytujú vo východnom Stredomorí a môžu sa podobne datovať až do 4. storočia.
Starobylý kostol pripomínal ranokresťanské pamätné budovy, tvrdí Univerzita v Münsteri. Meral asi 100 stôp (vyše 30 metrov) a pôvodne mal maltovú podlahu, vytvorenú väčšinou z piesku a cementu, so stenami vyrobenými z hrubých dosiek z terakoty - hlineného materiálu, ktorý sa v tom čase vyrábal na miestach ako Grécko a Taliansko.
Kusy pôvodného materiálu objavené na mieste ruín naznačovali, že kostol bol bohato zdobený terakotou, pravdepodobne dovezenou zo Stredomoria. Zvyšky drevených platforiem nájdených spolu s hlinou pomohli výskumníkom potvrdiť staroveký pôvod budovy prostredníctvom uhlíkového datovania, uviedla univerzita.
