„Bežný syr je mäkký. Tento nie je. Je už veľmi vysušený, hutný a tvrdý,” povedala Fu Čchiao-mej, paleontologička Čínskej akadémie vied v Pekingu a spoluautorka štúdie, ktorú zverejnil časopis Cell.
V rozhovore so spravodajskou stanicou NBC News dodala, že analýza DNA zo vzoriek syra rozpráva príbeh o tom, ako ľudia z kultúry Siao-che - v oblasti teraz známej ako Sin-ťiang - kedysi žili a ktorých cicavcov využívali. Ukazuje tiež, ako sa vo východnej Ázii rozvíjal chov hospodárskych zvierat.
Zachovala sa vďaka prostrediu
Rakva z doby bronzovej bola objavená pri vykopávkach na pohrebisku Siao-che v roku 2003. Vzhľadom na to, že rakva ženy bola prikrytá a uložená v suchej klíme púšte Tarimskej panvy, bola podľa Fu Čchiao-mej dobre zachovaná, rovnako ako topánky ženy, klobúk a syr, ktorým bolo jej telo obložené.
Staroveké pohrebné zvyklosti často zahŕňali predmety, ktoré mali pre pochovanú osobu význam. Skutočnosť, že medzi tieto predmety patrili aj kúsky syra, ukazuje, že „syr bol pre ich život dôležitý”, dodala paleontologička.
Záľuba v syre sa datuje tisíc rokov dozadu. Jeho výroba bola zobrazená na nástenných maľbách v staroegyptských hrobkách z roku 2000 pred naším letopočtom a v Európe sú známe stopy tejto praxe starej takmer 7000 rokov. Vedci ale tvrdia, že vzorky z Tarimskej panvy sú najstaršími skutočne nájdenými vzorkami syra na svete.
Ochutnať? Ani náhodou!
Fu Čchiao-mej a jej tím odobrali vzorky z troch hrobiek na pohrebisku a tím potom spracoval DNA, aby mohol sledovať vývoj baktérií v priebehu tisícročí. Zistili, že ide o kefírový syr, ktorý sa vyrába fermentáciou mlieka. Vedci našli dôkazy, že na jeho výrobu slúžilo kozie a kravské mlieko.
Na otázku, či by bol nájdený syr stále ešte jedlý a či by bola Fu Čchiao-mej ochotná ho ochutnať, bola odpoveď paleontologičky úplne jednoznačná: „Ani náhodou,” uviedla pre NBC News.
