Tornáda patria bezpochyby k tomu najdesivejšiemu, čo dokáže príroda vytvoriť. Sú extrémne ničivé a smrtiace - bez ohľadu na to, čo im stojí v ceste. Aké je to však prežiť vtiahnutie tornádom? Portál Unilad priniesol desivé vyjadrenia ľudí, ktorým sa extrémne vyčíňanie počasia podarilo prežiť.
Čo je tornádo?
Aj keď sa nad Slovenskom v posledných rokoch vyskytli víry vzduchu, v našich zemepisných podmienkach sa (nateraz) silných ničivých tornád až tak obávať nemusíme. Americké národné laboratórium pre silné búrky NOAA vysvetľuje, že tornádo je „úzky, prudko rotujúci stĺpec vzduchu, ktorý siaha od búrky až po zem“.
Najnebezpečnejšie na tornádach je, že nie vždy sú jasne viditeľné, pretože samotný vietor je pre ľudské oko neviditeľný. Takže „pokiaľ nevytvorí kondenzačný lievik tvorený kvapôčkami vody, prachom a úlomkami“, možno ho neuvidíš, kým nebude príliš neskoro.
Sila tornáda sa meria pomocou Enhanced Fujita (EF) stupnice, ktorá sa meria od nuly do päť, pričom päť je rýchlosť vetra 512 kilometrov za hodinu – hodnota, ktorá skutočne zničí všetko, čo jej príde do cesty.
Napriek tomu, že tornáda patria medzi „najnásilnejšie javy zo všetkých atmosférických búrok , ktoré zažívame“, niektorí ľudia, ktorí sa v nich ocitli, prežili, a podelili sa o svoj príbeh s ostatnými. Národná meteorologická služba dokonca ponúka celú stránku „príbehov ľudí, ktoré prežili Tornádo“.
Boj o život v aute
V jednom príspevku muž menom Eric Simmons spomína, ako sa v máji 2019 ukryl pred tornádom, keď sedel vo svojom nákladnom aute. „Pozrel som sa na svoje pravé čelné sklo a všimol som si, že vinič rastúci pozdĺž plota začína pofukovať akosi smiešne.“
„O chvíľu neskôr bol všade okolo mňa vietor a naozaj sa zotmelo. Vietor išiel takým spôsobom, aký som nikdy predtým nevidel. Potom sa nado mnou prevalila časť strechy, ktorá sa roztrhla na kusy. Vtom sa rozbilo zadné čelné sklo na mojom pickupe a rozhádzalo na mňa sklo.“
Strom pred ním sfúklo, ako keby to nič nebolo a cez vrch jeho nákladného auta sfúklo plot. Eric sa skrčil a len sa modlil, pričom sa držal volantu. „Cítil som, ako sa zadná časť nákladného auta dvíha. Stále som videl cez predné sklo a videl som, ako predo mnou exploduje elektrické vedenie. Viditeľnosť bola v tomto bode naozaj zlá, ale stále som videl záblesky. Trvalo to asi 45 sekúnd, ale vyzeralo to ako celý život,“ povedal.
Keď sa vyjasnilo, vystúpil z auta, ale sotva mohol chodiť, bol v stave šoku a nemohol hovoriť. „V živote som ako veterán z vojny v Perzskom zálive prešiel niekoľkými traumatickými incidentmi. Toto bol, povedzme, jeden z najtraumatickejších a najstrašnejších momentov môjho života. Myslím, že skutočný dôvod, prečo som bol tak vydesený, pretože som nemal žiadny výcvik, žiadne varovanie a žiadnu obranu proti tomu, čo prichádzalo.“ O dva dni neskôr bolo tornádo klasifikované ako tornádo EF-1.
Šťastie v nešťastí
24. apríla 2019 sa tornádo prehnalo Texasom. Jeho svedkom bola aj Cheri, ktorá pracovala v autoservise. „Približne o 16:30 prestalo pršať a nastalo strašidelné ticho, po ktorom nasledovalo buchotanie, ktoré znelo ako krupobitie na plechovej streche predajne. Potom začal zavýjať vietor. Nasledoval veľký buchot zo zadnej steny obchodu.“
„Pozrela som sa hore a uvidela som päť-metrovú garážovú bránu, ktorá sa skláňala smerom dovnútra pred vetrom. Dvere povolili a vydýchla som si s nádejou, že tornádo preskočilo obchod. Táto úľava trvala krátko, pretože v nasledujúcich sekundách som počula neopísateľný zvuk a potom sa celá zadná stena obchodu začala skláňať.“
Cheri sa pokúsila dostať na „nízke miesto“, ale „žiadne tam nebolo“, tak utekala do kúpeľne a „ľahla si na zem a schmatla toaletu“, ktorá bola priskrutkovaná k podlahe.
„V nasledujúcich 2-5 sekundách som videla, ako sa roh obchodu a kúpeľne zdvihli a mizli nado mnou. Potom som bola zasiahnutá silou, ktorú nedokážem opísať, a cítila som, ako sa dvíham do vzduchu a zo všetkých smerov ma zasiahli predmety z budovy. V hlave mi prebehlo tisíc myšlienok a ja som len vedela, že som mŕtva, modlil som sa k Bohu, aby ma zachránil.“
„Keď si uvedomila, že je nažije, nemyslela si, že bola vážne zranená, no potom začali z neba padať trosky. Pomyslela som si, skvelé, prežila som, keď ma tornádo vysalo do vzduchu, teraz budem rozdrvená na smrť!“ Ako rýchlo to však začalo, tak to aj skončilo.
„Žiadny hluk. Krvácala som a cítila, akoby som mala zlomený členok, ale bola som nažive. Nemohla som dýchať, pretože budova ma drvila. Ešte raz som zatlačila a dokázala som si vytvoriť dostatok priestoru na dýchanie. Kričala som, aby ma niekto dostal von, no nikto neodpovedal.“
Utrela si krv z očí a videla vedľa seba auto. „Moja prvá myšlienka bola, prečo je to auto so mnou v kúpeľni. Potom mi napadlo, že som bol asi desiatky metrov od miesta, kde kedysi stála kúpeľňa, na parkovisku pred obchodom som sa vyhrabala z trosiek, šokovaná, nahnevaná a vďačná Bohu, že žijem.“
Ako dodala, ukázalo sa, že toaleta nebola správne uchytená, no práve to ju pravdepodobne zachránilo. Cheri totiž letela spolu s troskami, a tým pádom nebola priamo zasiahnutá rúcajúcou sa budovou.
