Alkohol je všade. Hlavne na Slovensku je súčasťou piatkových večerov s priateľmi, nemôže chýbať na žiadnych oslavách, svadbách, karoch či grilovačkách. Možností podľahnúť mu je často až príliš. Aj preto sa mnohí rozhodnú dobrovoľne sa ho vzdať.
Ako píše portál LadBible, jeden muž, ktorý sa rozhodol vzdať na rok alkoholu, prezradil, aký bol „najťažší“ bod jeho cesty k vytriezveniu. A ani zďaleka to nie je to, čo ti napadne ako prvé.
Alkohol bol všade
Jonathan Bourassa pracoval desať rokov ako barman, takže o alkohole vie svoje. Jeho voľba kariéry však bola do istej miery na vine, že „žúroval sedem dní v týždni, 365 dní v roku“, keďže po tom, čo celú noc alkohol podával, trávil svoj nočný život pitím s priateľmi.
Všetko vyvrcholilo, keď si Jonathan uvedomil, že tak či onak je alkohol „v každom aspekte“ jeho života, čo viedlo k tomu, že pravidelne pil kokteil piva, vína a liehovín. V priebehu rokov sa snažil obmedzovať pitie, no zistil, že prestáva byť schopný udržať si triezvosť.
Minulý rok sa preto rozhodol pre zásadnú zmenu a zapojil sa do Dry January (suchý január). Ten spočíva v tom, že ľudia sa mesiac nedotknú žiadneho alkoholu. Aj keď to mal byť „len mesiac voľna“, aby sa jeho pečeň mohla zotaviť, Jonathan sa nakoniec rozhodol, že s alkoholom sekne úplne.
Najťažšie a najpodivnejšie obdobie
Priznal, že prvé štyri mesiace abstinencie od alkoholu boli „najťažším a najpodivnejším” obdobím, aké kedy zažil, no nakoniec sa ukázalo, že to všetko stálo za to. Ak by si sa chcel vydať podobnou cestou, Jonathan má pre teba jedno varovanie.
Ako sám hovorí, najťažšie nebolo vzdať sa alkoholu a chuti naň, ale reakcia okolia. Vo videu na YouTube zdieľanom v apríli tohto roku, ktoré zobrazovalo 548 dní bez toho, aby sa dotkol alkoholu, bývalý barman varoval, že keď sa „nepijani stretávajú s dennými pijanmi“, nie je to ľahká situácia.
Na začiatku triezvosti prezradil, že to nepovažoval za také obťažujúce, pretože bol „super motivovaný“ a všetci jeho priatelia sa okolo neho zhromaždili, aby ho podporili. „Prvý mesiac som prešiel celkom ľahko,“ povedal Jonathan. „Najväčšou výzvou je snaha na to nemyslieť, ale niekedy vás to prinúti premýšľať o tom ešte viac.“
Vypi si!
Ale keď dosiahol mesačný míľnik svojej triezvosti, zdalo sa, že jeho kamaráti si mysleli, že sa okamžite vráti k svojim starým zvykom. „Moji priatelia mi začali hovoriť, kedy pôjdem von alebo pôjdem okolo, bolo to v štýle ‚Dosiahol si svoj cieľ, takže tu – daj si drink!’”
„Pre mňa je cieľom tohto cvičenia mať kontrolu nad svojimi návykmi, nad ktorými som stratil kontrolu. Tak prečo by som oslavoval získanie spätnej kontroly tým, že urobím presne to, čo ma sem priviedlo? Nedávalo to zmysel.”
„Ale moji priatelia ma už príliš nepodporovali - je to trochu zvláštne, trochu sa to prevracia. Pýtali sa ma, prečo by som nepil, keď som dosiahol cieľ, ktorý som chcel.” Jonathan povedal, že krátko chodil so ženou, ktorá mala podobný postoj ako on, no potom sa ho opýtala, „prečo by mal trpieť ešte viac“ tým, že po mesiaci trápenia nepil.
„Alkohol je v našej spoločnosti tak zakorenený. Ale očividne som sa rozhodol pokračovať - motivovalo ma to ešte viac.” Aj ostatných, ktorí chcú obmedziť pitie, vyzval, aby nepodľahli „nátlaku rovesníkov“ zo strany svojich kamarátov.