Také vážne obvinenie, aj keby sa neskôr ukázalo, že ide len o klebetu a ohováranie, je vždy nutné prešetriť. Už na začiatku vyšetrovania bolo jasné, že v prípade úmrtia šesťdesiatdvaročnej Anežky B. došlo k pochybeniu, píše Alida Horváthová z portálu iDnes.
24. júla 1958 privolal k pacientke pohotovosť jej obvodný lekár, ktorému volala susedka pacientky na popud Jozefa B. Jeho manželka Anežka bola takmer štyri roky pripútaná na lôžko s ťažkým reumatizmom a liečila sa aj na vysoký krvný tlak. Jej stav sa ale začal prudko zhoršovať. Trpela zvracaním, hnačkami a úpornými bolesťami žalúdka. Skonala pri prevoze do nemocnice.
Prehliadku zosnulej vykonal práve jej obvodný lekár, a pretože nemohol zistiť priamu príčinu smrti, navrhol zdravotnú bezpečnostnú pitvu. V jeho správe stálo presne: „Bezprostredná príčina smrti neznáma. Náhla smrť – navrhujem pitvu”. Lenže pitva nebola vykonaná a štyri dni po úmrtí ženy sa konal pohreb.
Až potom oznámenie svedkyne dalo do pohybu vyšetrovanie, ktoré postupne prinieslo prekvapivé výsledky. Vyšlo napríklad najavo, že Jozef B. skutočne už tri roky udržiaval vzťah s istou Máriou Š. So známosťou sa príliš netajil, a keď sa opil, nechával sa počuť, že sa mu manželka už dávno sprotivila. Sťažoval sa, že ju musí ošetrovať, a občas predniesol: „Bolo by lepšie, keby konečne zomrela.“
Chce ma zabiť!
Vyšetrovatelia vypočuli aj niekoľko osôb, ktoré chorú Anežku navštevovali. Jedna zo svedkýň hovorila, že sa jej priateľka zverila s tým, že sa jej chce manžel zbaviť. „Posťažovala sa mi, že jej Jozef dal niekoľkokrát jedlo či nápoj, ktoré mali podivne horkú chuť. Keď to odmietla dojesť alebo dopiť, zakaždým sa rozčúlil, zvyšky hodil do záchodu a riad hneď umyl.“
Preverovanie trvalo mesiac a na návrh vyšetrovateľa potom nariadil prokurátor exhumáciu tela. Boli odobraté vzorky hliny z hrobu, vzorky z dreva rakvy a tiež z odevu pochovanej. Jej telo bolo konečne podrobené súdnej pitve. Pri nej sa zistilo, že sliznice hrtana a priedušnice sú sfarbené hnedočerveno a v žalúdku ešte zostali belavé čiastočky tabliet.
Vnútorné orgány sa stali predmetom skúmania odborníkov z odboru toxikológie, ako aj spomínané vzorky z hrobu. V tých odborníci z kriminalistického ústavu našli neklamné stopy arzénu. Rovnako neskôr v tkanive zosnulej, teda už neomylne zavraždenej Anežky B.
Na základe expertíz i výpovedí svedkov bol Jozef B. vzatý do väzby pre podozrenie z vraždy svojej manželky Anežky. Vinu na smrti svojej ženy ale niekoľko dní kategoricky popieral. Tvrdil, že sa jej roky venuje so starostlivosťou a láskou a že by jej nikdy neublížil.
Snažil sa vyšetrovateľovi vnútiť historku, že si jeho žena siahla na život sama, že už nechcela prežívať vleklé muky. Ale to, ako sa dostala k arzénu, vysvetliť nedokázal. Zapierať vydržal zhruba týždeň. Potom sa k vražde svojej manželky priznal.
Láska ako motív
Na myšlienku odprevadiť manželku zo sveta prišiel pred viac ako dvoma rokmi, keď nadviazal milenecký vzťah so svojou dávnou láskou Máriou Š. Najskôr sa rozhodol, že na usmrtenie manželky použije liek Rabilka, ktorý Anežka B. užívala na zmiernenie reumatických bolestí. Vypozoroval, že je po užití tabliet malátna až ľahostajná.
Prvý pokus zavraždiť ju vykonal v apríli 1957. Uvaril teľacie na paprike a do manželkinho taniera vsypal päť rozdrvených tabliet. Lenže žena už pri prvom súste spoznala, že s jedlom nie je niečo v poriadku, malo horkastú chuť, a preto ho odmietla ďalej jesť.
K ďalšiemu pokusu sa Jozef B. odhodlal zhruba za mesiac. Vtedy manželke Rabilku v kvapkách prilial do kávy a pridal ešte päť iných tabliet proti bolestiam. Žena sa ho vtedy spýtala: „Neprilial si mi tam niečo?“ Aby sa vyhol podozreniu, že ju chce skutočne zabiť, naoko kávu ochutnal a odpovedal: „Máš pravdu, je skutočne nejaká horká.“
Túžby zbaviť sa chorej ženy sa ale nevzdal a ešte v júni toho istého roku jej veľkú dávku lieku nalial do čaju a pokúsil sa jeho pachuť zamaskovať citrónom. Tentoraz manželka nápoj vypila a veľmi skoro upadla do mrákotného stavu. To ale prišla práve na návštevu susedka, a keď Anežku zbadala, zavolala lekára.
Tomu Jozef B. vysvetlil, že manželka si lieky berie sama a že si zrejme pomýlila dávkovanie. Vzhľadom na to, že podľa doktora jej táto dávka nemohla ublížiť, nechal ju doma a sanitku neprivolal. Keď sa nasledujúceho rána Anežka B. úplne prebrala, obvinila svojho muža, že ju chce zabiť. Ten jej obvinenie odmietol, ale svojho vražedného plánu sa nevzdal.
Zožeň mi arzén!
V čase, keď bola jeho žena kvôli zhoršeniu reumy hospitalizovaná, požiadal svoju milenku Máriu Š., aby povedala svojej dcére, ktorá pracovala v zdravotnom stredisku, nech zoženie zubársky arzén. „Máme v pivnici potkanov,“ vysvetľoval jej. Arzén ale nezískal, a preto sa obrátil na svojho známeho, o ktorom vedel, že ako taxidermista používal arzén na preparovanie vtákov.
Ten ale odmietol. Až v júni 1958 sa mu podarilo získať hrudku arzénu od iného známeho. Teraz len vyčkával na vhodnú príležitosť. Tá sa mu naskytla dvadsiateho prvého júla. Ten večer mala jeho manželka veľké bolesti, a tak ho požiadala, aby jej rozdrvil lieky a podal jej ich rozpustené vo vode. To bola jeho chvíľa.
V papieri pomocou kuchynského valčeka rozdrvil spolu s práškami aj hrudku arzénu. Prášok nabral na lyžicu a tú podal chorej. Tá si ju sama vsypala do pohára a starostlivo zamiešala. Smrteľný koktail vypila naraz.
Druhý deň ju prebudili úporné kŕče v bruchu, hnačka, zvracanie a spolu s nimi aj neukojiteľný smäd. Končeky prstov jej začali chladnúť, neskôr chlad zachvátil celé končatiny. Jozef B. zašiel k susedke a tváril sa ustarane. Požiadal ju, aby zavolala na stredisko. Prišiel obvodný lekár a ihneď zaistil prevoz pacientky do nemocnice. Bolo však už príliš neskoro.
Na svoju obhajobu obvinený Jozef B. uviedol, že sa o manželku zo začiatku staral vzorne, pretože by sa bez cudzej pomoci nezaobišla. Ale po čase sa mu natoľko zhnusila, že k nej začal pociťovať neprekonateľný odpor, a tak sa rozhodol, že sa jej zbaví.
Bol presvedčený, že sa na vraždu nepríde, myslel si, že u dlhodobo ťažko chorej ženy nikto nebude skúmať príčinu jej smrti. „Chcel som začať nový život s Máriou,“ vysvetľoval. Nový život pre neho ale znamenal pätnásť rokov vo väzenskej cele.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.