Každý z nás si v detstve prešiel fázou, že sa bál „neviditeľných vymyslených bytostí”, ktoré by sa možno mohli nachádzať v našich izbách. A niektorí sa ich kvôli hororom a kriminálnym podcastom boja dodnes - len duchovia sa vymenili za vrahov. Ako však píše portál Indy100, nie vždy to musí byť len nepríjemný pocit.
Bol rok 1986 a dve sestry si začali postupne všímať zvláštne veci, ktoré sa diali v ich dome v meste Townsend v americkom štáte Massachusetts. Niektoré veci sa im zdali byť poprehadzované a mlieka bolo vždy akosi menej, než si pamätali. Detská fantázia, povieš si.
No keď sa na stene majonézou a kečupom začali objavovať nápisy „vezmi si ma“ a „som v tvojej izbe“, začalo im byť jasné, že sa deje niečo vážne. Dievčatá, Tina a Karen Bowen, si mysleli, že ide o ducha a povedali o nápisoch svojmu otcovi Frankovi. Ten ich však považoval za žarty, ktoré si mali sestry robiť navzájom.
Stále som tu
Keď potom 8. decembra prišli domov a zistili, že niekto použil ich záchod, otec začal prehľadávať celý dom. Nakoniec v šatníku objavil Tininho 16-ročného spolužiaka Daniela LaPlanteho. Mal na sebe sako v indiánskom štýle a pomaľovanú tvár. Situácia sa však rýchlo zvrtla.
Daniel na rodinu mával veľkým francúzskym kľúčom a sekerou v rukách a prikázal im, aby išli do spálne, uvádza All That‘s Interesting. Keď ich zamkol, Tine sa podarilo utiecť cez okno a zo susedovho domu zavolala políciu. Keď prišli muži zákona na miesto, po chlapcovi nezostala jediná stopa. Utiekol.
O dva dni neskôr sa Frank vrátil domov, aby vyzdvihol rodinné veci, no keď sa blížil k domu, uvidel Daniela, ako na neho hľadí z okna spálne. Keď vošiel do budovy, na jednej z rodinných fotografií bol napísaný odkaz: „Stále som tu, poď ma nájsť”.
Objavili ho policajti - skrýval sa v stiesnenej trojuholníkovej stene v pivnici domu, v ktorej zjavne žil niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov. Ako neskôr vyšetrovatelia zistili, mladík bol posadnutý Tinou. V minulosti ju pozval na rande, po varovaniach spolužiakov, že ide o násilníka s obvinením zo znásilnenia, sa s ním však prestala stretávať. On s ňou však nie.
Nevedel prestať
Daniel získal prístup do domu po prelezení malého priestoru, vďaka čomu spustil svoj psychický teror. Najprv chcel len sledovať Tinu. Potom však videl sestry, ako sa snažia pomocou dosky ouija kontaktovať matku, ktorá nedávno zomrela na rakovinu. A tak sa začal vydávať za ducha.
„Svoje obete prenasledoval takmer rok, s pribúdajúcimi mesiacmi neustále zdokonaľoval svoju hru a dokonca ich pozoroval spoza múrov počas ich najintímnejších chvíľ,“ povedal pre Daily Star britský autor Joe Turner, ktorý o LaPlantovi napísal knihu.
„Keď Danny prvýkrát začal bývať v ich dome, v podstate ho používal ako úkryt na sledovanie Tiny,“ pokračoval Turner. „Ale postupom času si začal vychutnávať skutočnosť, že môže túto rodinu vydesiť. Jeho činy sa postupom času stávali bizarnejšími a v jednom momente objavili vaňu plnú moču a výkaly roztrúsené po podlahe.“
Chlapca zatkli a poslali do väzenského centra pre mladistvých. Zostal tam však len necelý rok, pretože jeho mama založila dom, aby za neho mohla zaplatiť kauciu 10-tisíc dolárov. Že to bola chyba, sa ukázalo už o dva mesiace neskôr.
Chladnokrvné vraždy
Čakanie na súd si Daniel krátil krádežami. 16. novembra 1987 sa zameral na dom rodiny Gustafsonovcov, medzi ktorými bola tehotná učiteľka materskej školy Priscilla Gustafson (33), jej manžel Andrew a ich dve deti: William (5) a Abigail (7). O dva týždne neskôr sa mladík do domu vybral so strelnou zbraňou.
V tom čase už mal 17 rokov a údajne nečakal, že niekto bude doma. Keď však narazil na Priscillu, neutiekol. Namiesto toho ju znásilnil a dvakrát strelil do hlavy. Potom vzal päťročného Williama, ktorého predtým zatvoril do skrine, do kúpelne a utopil ho. Keď medzitým prišla sedemročná Abigail zo školy, v druhej kúpeľni ju čakal rovnaký osud.
Andrew našiel telo Priscilly, keď sa večer vrátil domov z práce. V roku 1990 pre Los Angeles Times povedal: „Príliš som sa bál ísť hľadať svoje deti, pretože som mal strach, že ich nájdem mŕtve... Bolo to také šokujúce. Neuveriteľne som kričal.”
Polícia prípad s chlapcom spojila vďaka forenzným dôkazom. Vyšetrovatelia dokonca v lese za domom našli košeľu a rukavice, ktoré používal pri vraždení detí - ešte boli mokré. Daniel bol za vraždy odsúdený na tri doživotné tresty. Príbeh tu však nekončí.
V roku 2017 sa odvolal na zníženie trestu, no sudca zistil, že svoje zločiny neľutuje. Namiesto toho mu preto potvrdili prísny trest. Daniel má momentálne 53 rokov, no musí čakať ďalších sedem, kým bude mať nárok na podmienečné prepustenie. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa u neho malo niečo zmeniť.
