Guľky, ktoré vystrelil mítingu v Pensylvánii zrejme osamelý strelec z neďalekej strechy, zasiahli bývalého prezidenta a teraz prezidentského kandidáta do ucha. Zabili však jedného civilistu a vážne zranili najmenej dvoch ďalších.
20-ročného strelca Thomasa Matthewa Crooksa na mieste zabili agenti americkej tajnej služby. Donald Trump sa tak stal v poradí štrnástym americkým prezidentom a kandidátom, ktorí sa za posledných 160 rokov stali obeťami pokusov o atentát. Piati z nich to neprežili.
Zmarené pokusy
Prvým americkým prezidentom, ktorý sa stal terčom atentátu, bol Andrew Jackson, keď večer 30. januára 1835 odchádzal z budovy Kapitolu vo Washingtone, DC.
Keď Jackson kráčal po schodoch, oslovil ho nezamestnaný maliar domov Richard Lawrence, ktorý na neho namieril pištoľ.
Zbraň sa však zasekla a Jackson udrel Lawrencea svojou vychádzkovou palicou. Na súde bol Lawrence uznaný nevinným z dôvodu šialenstva a zvyšok svojho života strávil v psychiatrickej liečebni.
14. októbra 1912 pred hotelom Gilpatrick v Milwaukee už zbraň atentátnika vystrelila a trafila Theodora Roosevelta do hrude. Predpokladá sa, že ho pred smrťou zachránil niekoľko stranový zložený prejav, ktorý po streľbe s guľkou v tele ešte na následnom mítingu predniesol a kovové púzdro na okuliare.
Tretím prezidentom, ktorí prežili atentát, bol Franklin D. Roosevelt. Zo streľby v Miami vo februári 1933 vyšiel bez zranení, zomrel však pri nej starosta Chicaga a rodák z českého Kladna Antonín Čermák.
Ďalšími, ktorí prežili pokusy o vraždu, bol 33. prezident Harry S. Truman, Ronald Regan či kandidát za demokratov George C. Wallace. Gerald Ford dokonca v roku 1975 prežil hneď dva útoky na svoju osobu.
Pred Trumpom, bol posledný americký prezident terčom útoku v roku 2005 George Bush. Na zhromaždení v Tbilisi s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim na neho hodili ručný granát. Obaja muži boli za nepriestrelnou bariérou, granát zabalený do látky, ktorý dopadol asi 30 metrov od nich, však našťastie nevybuchol.
Tragické úmrtia
Prvým zavraždeným americkým prezidentom bol Abraham Lincoln. 14. apríla 1865. Keď so svojou manželkou Mary Todd Lincoln navštívil divadlo vo Washingtone, sympatizant Konfederácie John Wilkes Booth ho strelil zo zadu do hlavy.
Len o 16 rokov neskôr sa James Garfield stal druhým americkým prezidentom, ktorý bol zavraždený, a opäť vo Washingtone, DC. Trvalo niekoľko týždňov, kým Garfield nakoniec podľahol svojim zraneniam, pričom Charles Guiteau bol za svoj zločin v nasledujúcom roku popravený.
Po prednesení prejavu počas výstavy v Buffale v New Yorku 13. júna 1901 bol William McKinley dvakrát postrelený do hrude zblízka, keď si podával ruky s davom. Svojim zraneniam podľahol neskôr v septembri po tom, čo sa mu okolo rán objavila gangréna. Jeho vraha Leona Czolgosza popravili mesiac na to na elektrickom kresle.
Asi najznámejší smrteľný atentát na prezidenta Spojených štátov amerických sa stal v roku 1963. 11. septembra v tom roku zastrelili Johna F. Kennedyho počas jazdy v kolóne áut cez Dallas v Texase.
Vinník, Lee Harvey Oswald, bol zatknutý len niekoľko hodín po atentáte, aby ho o dva dni neskôr zastrelil majiteľ miestneho nočného klubu Jack Ruby. Konšpiračné teórie o Oswaldových motívoch a možnosti „druhého strelca“ sa šíria dodnes.
Len o päť rokov neskôr bol brat Johna F. Kennedyho Robert zabitý pred hotelom v Los Angeles, len pár minút po prejave po jeho víťazstve v primárkach v Kalifornii. Vyhlásený demokrat mal veľké nádeje, že nahradí svojho brata vo funkcii prezidenta Spojených štátov.
