Po útoku teroristov na Oumarovu rodnú dedinu neďaleko Tambaga na západe Mali sa rozhodla jeho rodina ujsť. Počas úteku sa však chlapec svojim blízkym stratil. Namiesto toho, aby sa vrátil do dediny, rozhodol sa pokračovať sám na sever.
Prešiel neuveriteľných 5600 kilometrov cez saharaskú púšť, prežil zajatie líbyjským gangom, brutálne väzenie aj nebezpečnú plavbu Stredozemným morom. Počas cesty sa spojil s viacerými skupinami ľudí, tiež hľadajúcich lepší život.
Otrok a väzeň
Po prekonaní púšte a po príchode na pobrežie Líbye ho však čakalo nemilé prekvapenie. Podľa Daily Mail bol zajatý líbyjským gangom, pre ktorý musel pracovať ako zvárač a maliar. Nakoniec od svojich väzniteľov ušiel a pokúsil sa preplávať cez Stredozemné more do Európy.
Jeho čln bol však zajatý líbyjskou pobrežnou strážou a bol uvrhnutý do notoricky brutálneho väzenia Ain Zara v Tripolise. Oumara z väzenia prepašovali dvaja ľudia v odpadkovom koši a nakoniec sa dostal späť na pobrežie v Zawiya, kúsok od Tripolisu, aby nastúpil do druhého člna.
Cesta do školy
Tam sa pripojil k 23 ďalším deťom a viac ako 60 dospelým na zúfalej námornej ceste do Európy. Po dlhých dňoch unášaných morskými prúdmi ich našiel záchranný čln mimovládnej organizácie Ocean Viking, ktorý celú posádku zachránil.
„Je to neuveriteľné dieťa. Keď mi povedal svoj príbeh, urobil som všetko pre to, aby som potvrdil všetky podrobnosti,“ povedala pre Thelegraph talianska novinárka Angela Nocioni, ktorá bola v tom čase na palube záchranného člna. „Každý, kto prežil na člne, mi povedal, že je to pravda. Je úplne sám.“
Zdravotná prehliadka ukázala, že Oumar trpel hladom, bol dehydrovaný, podchladený, telo posiate jazvami a zlomenú kosť v chodidle. Po vylodení v prístave Ancona na severovýchodnom talianskom pobreží Jadranského mora, ho v miestnom centre pre migrantov prevzal sprostredkovateľ z Mali.
Riaditeľ centra pre migrantov v Ancone Alessandro Fucili novinám povedal, že sa Oumar chcel hneď spojiť so svojimi rodičmi, ktorí sú stále v Mali. Oumar povedal, že si pamätá otcovo telefónne číslo naspamäť vďaka čomu sa s ním hneď mohol spojiť. Potom, ako povedal svojmu otcovi, že je v poriadku a že je v Európe sa ho spýtal, či môže ísť do školy.
Jeho slová potvrdil aj Fucili, ktorý chlapca označil za veľmi inteligentného a odvážneho. Následne centrum pre Oumara a aj ostatné zachránené deti prisľúbilo nájsť miesto v miestnej škole.