Interview, ktorému sa robila veľká reklama a o ktorom Kremeľ tvrdil, že ho dychtivo sledoval celý svet, sa v ruskej metropole nedostal ani medzi desať najpopulárnejších televíznych programov v uplynulom týždni, uviedol na svojom webe list The Moscow Times s odvolaním sa na údaje od spoločnosti Mediascope.
Na rebríčku tejto spoločnosti skončilo interview s Putinom na 11. priečke, ďaleko za seriálom z lekárskeho prostredia a tesne pred televíznym kvízom. Podľa rebríčka, zostaveného na základe priemerného počtu divákov starších ako štyri roky a ich podielu na celkovom počte obyvateľov, sa rozhovor s ruským prezidentom ocitol na rovnakej úrovni ako dokumentárny seriál o zločinoch spáchaných v sovietskej ére.
Nedostihol ani propagandistické relácie
Putin podľa týchto čísel výrazne „prehral” aj s reláciou o „nových ruských senzáciách” v podobe moderátorky Xenije Sobčakovej, ktorá bola Putinovou súperkou v prezidentských voľbách v roku 2018. Pri volebných urnách vtedy však výrazne vyhral Putin. U televíznych divákov ale Putin tentoraz nedostihol ani propagandistické relácie typu Vesti nedeli Dmitrija Kiseljova a Moskva, Kremeľ, Putin.
Skutočnosť, že sa Putinove interview - prvé poskytnuté moderátorovi zo Západu od rozpútania vojny - nedostalo medzi desiatku najsledovanejších relácií, „je nečakané prekvapenie”, usúdila televízna kritička Anna Borodinová. Údaje spoločnosti Mediascope sú zatiaľ len za Moskvu, za celú krajinu majú byť k dispozícii neskôr, dodal denník.
Putin v rozhovore tvrdil, že Ukrajina patrí medzi „historické územia” Ruska, a príčiny ruskej invázie hľadal v ére Kyjevskej Rusi v deviatom storočí. Okrem toho vyhlasoval, že je nemožné, aby Rusko bolo na Ukrajine porazené. Ruský prezident tiež odmietol, že by Rusko mohlo napadnúť aj ďalšie krajiny východnej Európy, ako sú Poľsko či Lotyšsko.
Bez jedinej kritickej otázky
Carlson podľa portálu Meduza nedal Putinovi ani jedinú nepríjemnú otázku, akokoľvek to pred rozhovorom sľuboval, a nechal autokrata, aby „rozprával to, čo vždy”. Putin sa počas rozhovoru tiež sťažoval, že ho Západ „oklamal” a „vodil za nos” údajnými sľubmi, že sa NATO nerozšíri na východ, a domáhal sa ukončenia dodávok amerických zbraní Ukrajine ešte pred začatím prípadných rokovaní o mieri.
Tvrdil, že v ruskej ekonomike „nič nezrútilo” a odmietol pokladať za problém rastúcu závislosť Ruska od Číny. Filozofia čínskej zahraničnej politiky podľa Putina „nie je agresívna” a „vždy hľadá kompromis”, poznamenali The Moscow Times.
