Príbehy o útekoch z väzenia nás dokážu fascinovať aj prikovať do sedadiel. V prípade filmov či seriálov dokonca väzňom často fandíme a dúfame, že sa im podarí ujsť. Realita však vyzerá inak a nezákonná cesta na slobodu je zmáčaná v kalužiach nevinných ľudí. To je aj prípad najbrutálnejšieho pokusu o útek, ktorý sa stal v leopoldovskej väznici. Poďme však postupne.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku.
Sedem nebezpečných
Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30), odsúdený predtým na deväť rokov za vydieranie a lúpežné prepadnutie, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený predtým za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky.
Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu. Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol.
Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia.
Utekali desiatky hodín
Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil. Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili.
Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu.
Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Štatistiky hovoria jasne
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
Pre zaujímavosť, Slovenská republika má druhý najväčší počet väznených osôb v prepočte na 100-tisíc obyvateľov spomedzi krajín Európskej únie. Index väznených osôb vzrástol zo 184 na 100-tisíc obyvateľov v roku 2011, na 195 väznených osôb v roku 2020. Vyplýva to z prílohy správy o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizovanej Koncepcie väzenstva SR na roky 2011 až 2020 za rok 2020.
Najviac väznených na 100-tisíc obyvateľov má v EÚ Litva (216), najmenej Slovinsko a Fínsko (53). „K 31. decembru 2020 bolo v 18 ústavoch zboru umiestnených 8862 odsúdených a 1657 obvinených,” spresnili v správe s tým, že hoci oproti roku 2011 poklesol počet trestných činov o tretinu, neprejavilo sa to poklesom počtu osôb vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.
