Svet s napätím sleduje záchrannú akciu v Atlantickom oceáne. V nedeľu sa stratila ponorka Titan spoločnosti OceanGate, ktorá mala piatich ľudí odviezť priamo k vraku slávneho Titanicu. Necelé dve hodiny po vypustení však s plavidlom stratili kontakt a odvtedy sa ho nepodarilo nájsť.
V pohotovosti je všetka technika, ktorá dokáže operovať v hĺbke necelé štyri kilometre pod vodnou hladinou, kde sa vrak (a pravdepodobne aj ponorka) nachádza. Situáciu však komplikuje boj s časom, keďže posádka mala len obmedzené zásoby kyslíka. Všetky články o stratenej ponorke nájdeš v tomto vlákne.
Predpokladalo sa, že zásoby im vydržia približne 70 až 98 hodín. A to je najväčší problém - táto horná hranica práve vypršala. Pátranie však pokračuje aj naďalej a akcia je stále vnímaná ako „záchranná”. Čo to znamená a čo sa teraz bude diať?
Môžu vydržať dlhšie
Ako informovala BBC, za istých okolností môže byť pätica stratených mužov stále nažive, a to ešte niekoľko nasledujúcich hodín. Ako povedal Ken Ledez, odborník na hyperbarickú medicínu z Memorial University v St John‘s, niektoré faktory hrajú v prospech nezvestnej posádky.
Hovorí, že prežitie po vyčerpaní kyslíka bude závisieť od metabolizmu človeka a niektorí môžu prežiť dlhšie ako iní. „Nie je to ako zhasnúť svetlo, je to ako vyliezť na horu,” povedal. „Urobia všetko pre to, aby znížili spotrebu kyslíka, budú oddychovať, budú sa snažiť byť čo najviac uvoľnení a pokojní.”
Príliš veľa aktivity by mohlo spôsobiť zvýšenie metabolizmu a vytvoriť viac oxidu uhličitého, vysvetlil. Dokonca aj hypotermia (podchladenie) „môže byť ich priateľom”. „Je tu možnosť, že ak dostatočne vychladnú a stratia vedomie, mohli by to prežiť... Búšenie srdca môže byť v chlade naozaj pomalé,” povedal.
Niektorí môžu prežiť dlhšie ako ostatní
„Mohli by pokračovať týždeň po limitoch? Pochybujem. Ale niektorí môžu prežiť dlhšie ako ostatní,” myslí si odborník.
O tom, že posádka vydrží dlhšie, je presvedčený aj Oisin Fanning, ktorý plavbu k Titanicu absolvoval a pozná aj niekoľko ľudí na palube nezvestnej ponorky. Ako potvrdil, pred samotným ponorom je potrebné prejsť viacerými tréningmi.
„Zobudíte sa o 04:00 a bezpečnostné procedúry prebiehajú približne štyri až päť hodín, kým vôbec padne do vody.” Myslí si, že ľudia na palube pochopili, ako maximalizovať prísun kyslíka. „Okamžite sa budú snažiť šetriť kyslíkom. Urobia všetko pre to, aby sa udržali v pokoji, dýchali plytko a zachovali si kyslík čo najdlhšie. Myslím, že s kyslíkom vydržia dlhšie, ako si ľudia myslia.”
Experti sa však obávajú scenára, že ponorka už nemá elektrickú energiu. Tá pritom kontroluje množstvo kyslíka a oxidu uhličitého v jej útrobách. „Ako sa zvyšuje hladina oxidu uhličitého, ten sa stáva sedatívom, je ako anestetický plyn, ktorý vás uspí,” povedal Ledez.
Problém nie je kyslík, ale oxid uhličitý
Vdychovanie vysokých hladín plynu môže viesť k hyperkapnii, známej aj ako toxicita oxidu uhličitého. Za normálnych podmienok by sa hodnota PCO2 – tlak oxidu uhličitého pri meraní krvných tepien – mala pohybovať medzi 35 až 45 mmHg.
Ale čokoľvek nad 45 mmHg - vysoká koncentrácia plynu v telesných tepnách - spôsobuje zmeny v mozgovej aktivite, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú jemnú svalovú kontrolu a uvažovanie, pretože hladiny kyslíka sú znížené.
To prináša bolesti hlavy, dvojité videnie a nesústredenosť alebo dusenie. Ak sa nelieči, môže spôsobiť udusenie, čo je smrteľné. Štúdie ukázali, že akonáhle hladina oxidu uhličitého v tele prekročí 10 percent, môže dôjsť v priebehu niekoľkých minút k bezvedomiu a smrti udusením v dôsledku nedostatku kyslíka.
Ak teda v ponorke nefunguje práčka oxidu uhličitého, môže byť úplne jedno, koľko kyslíku posádka má. „Toxický plyn im naplní pľúca,” hovoria vojenskí exnámorníci Clearance Diver a Ray Sinclair.
Situácia je skutočne kritická, no záchranári stále pracujú na tom, aby lokalizovali ponorku a pokúsili sa ju vyniesť na vodnú hladinu. Aj keď sa doteraz bojovalo o každú minútu, teraz už ide o každú sekundu.
