Archeológovia hrebeň našli ešte v roku 2017 na nálezisku Lachiš, ktoré bolo v staroveku mestským štátom a druhým najdôležitejším mestom Judského kráľovstva. Nápis na ňom však dokázali analyzovať až vlani v decembri, pričom prišli na to, že je napísaný kanaánskym písmom, ktoré vzniklo pred 3800 rokmi.
Vši nás trápia už tisícročia
Hrebeň je značne poškodený, no vedci odhadujú, že mal šesť širokých zubov na rozčesávanie vlasov a 14 zahnutých zubov na vyčesávanie vší a hníd. Mikroskopickým skúmaním sa zistilo, že na hrebeni sa ešte stále nachádzajú časti vonkajšej membrány týchto parazitov, čo pomohlo presnejšie určiť jeho účel.
Veta na slonovinovom hrebeni znie: „Nech tento sloní kel vykorení vši z vlasov a brady“. „Nápis je veľmi ľudský, čo je fascinujúce,“ upozorňuje profesor Josef Garfinkel z Hebrejskej univerzity. Dodáva, že vši trápia ľudí už tisícročia a neboli ušetrení ani tí z najvyšších spoločenských vrstiev, pričom „treba len dúfať, že hrebeň naozaj splnil svoj účel“.
Počiatky abecedy
Guardian pripomína, že prvé písma vznikli v Egypte a Mezopotámii okolo roku 3200 pred n. l., neskladali sa však z písmen. Tvorili ich stovky rozličných symbolov, ktoré reprezentovali celé slová či slabiky. Prvá abeceda sa datuje do obdobia okolo roku 1800 pred n. l. a vynašli ju ľudia hovoriaci jedným zo semitských jazykov, ktorí museli poznať hieroglyfické písmo egyptské.
Tento abecedný systém sa používal stovky rokov, až kým ho nakoniec neštandardizovali Féničania, žijúci v súčasnom Libanone. Fénická abeceda sa tiež stala základom pre staroveké písma grécke a latinské.
