Od začiatku februárovej invázie Ruska na Ukrajinu je hrozba použitia zbraní hromadného ničenia všadeprítomná. Aj keď západné krajiny tvrdia, že použitie ruského jadrového arzenálu priamo v boji je nepravdepodobné, množiace sa správy o ich použití, či už Vladimirom Putinom alebo jeho posluhovačmi, zasievajú v spoločnosti strach, píše The Conversation.
23. októbra ruský minister obrany Sergej Šojgu zavolal svojim britským, francúzskym a tureckým náprotivkom, aby im oznámil, že Ukrajina plánuje použiť „špinavú bombu“. Toto tvrdenie bolo vo veľkej miere interpretované ako možná operácia „pod falošnou vlajkou“ Kremľa, čo by mohlo naznačovať, že je to Rusko, ktoré plánuje nasadiť takúto zbraň a obviňovať z toho Ukrajinu. Ale čo sú to špinavé bomby a boli niekedy použité?
Kontaminácia veľkej oblasti
„Tento výraz sa vzťahuje na zariadenie, ktoré používa konvenčnú výbušninu zmiešanú s rádioaktívnymi materiálmi určenými na kontamináciu veľkých oblastí. V liste Bezpečnostnej rade OSN z 24. októbra Rusko tvrdilo, že Ukrajina plánuje použiť tieto zariadenia na dvoch miestach na svojom území. Ide o Východný závod na obohacovanie minerálov v centrálnej Dnepropetrovskej oblasti a Inštitút pre jadrový výskum v Kyjeve,“ vysvetľuje Christoph Bluth, profesor medzinárodných vzťahov a bezpečnosti z Univerzity v Bradforde.
Nie je to prvýkrát, čo Rusko obvinilo Ukrajinu z použitia zbraní hromadného ničenia. V marci 2022 Vasiľ Nebenzya, ruský veľvyslanec pri OSN, povedal Bezpečnostnej rade, že Rusko objavilo dôkazy o výskume biologických zbraní financovanom Spojenými štátmi na Ukrajine. Nič také sa však samozrejme nakoniec nepotvrdilo.
„Špinavé bomby sa stali súčasťou diskusie o národnej bezpečnosti, keď sa ukázalo, že medzinárodné teroristické siete ako al-Káida sa pokúšali získať zbrane hromadného ničenia, ale neboli schopné získať čistý štiepny materiál alebo iné komponenty a technológie na vybudovanie jadrovej elektrárne a výbušného zariadenia,“ hovorí Bluth.
Nepoužitá
Takáto zbraň podľa dostupných informácií nebola, napriek snahám viacerých teroristických organizácií, nikdy použitá. Pred viac ako 20 rokmi boli hlásené dva neúspešné pokusy o odpálenie takéhoto zariadenia v juhoruskej provincii Čečensko. Vyšetrovatelia tiež v opustenej továrni našli aj jadrový materiál použiteľný v špinavej bombe.
„Špinavá bomba je rozptylové zariadenie obsahujúce rádioaktívny materiál – pravdepodobne urán, ale pravdepodobnejšie materiály nízkej kvality, ako je cézium-137 alebo iné bežne používané rádioaktívne materiály. Tie sa niekedy nachádzajú napríklad v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nie sú tak chránené ako iné lokality s rádioaktívnym materiálom,“ vysvetľuje odborník.
V roku 2020 bola v časopise Journal of Instrumentation publikovaná štúdia o účinkoch rozptylu takýchto rádioaktívnych materiálov v husto obývanej metropole. Zistilo sa, že: „udalosť bude mať pravdepodobne malý biologický účinok na miestne obyvateľstvo a že hlavným problémom je samotný výbuch, ktorý môže spôsobiť vážne zranenia a škody na majetku. Rádioaktívne materiály použité v špinavej bombe by pravdepodobne nevyvolali dostatočné ožiarenie, aby spôsobili okamžité vážne ochorenie alebo budúce zistiteľné zvýšenie výskytu rakoviny.“
Prehnané predstavy
Štúdia zistila, že viac ľudí by zomrelo na lokalizované účinky explózie ako na radiáciu. „To naznačuje, že predstava špinavých bômb ako zbraní hromadného ničenia je prehnaná,“ myslí si Bluth. Podľa neho takáto bomba nie je účinnou vojenskou zbraňou, „ale podobne ako útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, aj použitie takejto zbrane by mohlo spôsobiť vážnu dislokáciu civilného obyvateľstva. Mnoho ľudí by muselo opustiť svoje domovy a podniky na neurčitý čas.“
Západ považuje obvinenia Ruska za preventívny pokus presunúť vinu na Ukrajinu v prípade akýchkoľvek incidentov, ktoré spôsobia veľké úniky radiácie, ktoré by mohli byť spôsobené rozptylovým zariadením. To vyvolalo podozrenie, že samotné Rusko plánuje nejaké útoky na dve menované zariadenia.
Inštitút jadrovej fyziky v Kyjeve bol vytvorený v roku 1944 s cieľom konsolidovať atómový výskum na Ukrajine. Sú v ňom umiestnené rôzne jadrové výskumné zariadenia vrátane výskumného reaktora VVR-M, ktorý bol spustený v roku 1960 a zahŕňa štiepne materiály. Východný závod na obohacovanie minerálov sa zaoberá výrobou jadrového paliva.
„Ak by sa ruská armáda zamerala na tieto zariadenia, riskovala by uvoľnenie rádioaktívnych materiálov do všeobecného prostredia – hoci účinok nemusí byť v takom rozsahu ako pri použití jadrovej bomby,“ varuje odborník.
Preventívne presunutie viny
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Mariano Grossi 24. októbra oznámil, že MAAE pravidelne navštevuje tieto miesta, aby zabezpečila dodržiavanie všetkých jadrových záruk. Grossi dodal, že na žiadosť ukrajinskej vlády uskutoční v blízkej budúcnosti ďalšiu návštevu s cieľom overiť podmienky na týchto dvoch miestach.
Šojguove tvrdenia musia byť vyvážené pochybnosťami, že ukrajinská vláda alebo armáda by chceli vystaviť svoj vlastný ľud takémuto riziku a Rusko pravdepodobne nebude schopné získať pre tieto obvinenia veľkú podporu v OSN.
„Najväčšou obavou však je, že ide o náznak toho, že Rusko – ktoré v posledných mesiacoch utrpelo na bojisku viacero neúspechov – by mohlo plánovať nejaký nekonvenčný spôsob eskalácie a snaží sa preventívne presunúť vinu za akúkoľvek smrť a skazu na Ukrajinu,“ dodáva Bluth.
