Počas úvodných fáz „špeciálnej vojenskej operácie“ Vladimíra Putina na Ukrajine sa v západných médiách objavili špekulácie, že jeho dni vo funkcii ruského vodcu sú spočítané. Keď Ukrajinci zúrivo bojovali proti ruským silám, mnohí komentátori tvrdili, že bezprecedentné západné sankcie čoskoro zrazia ruskú ekonomiku na kolená, píše portál The Conversation.
Ruskí oligarchovia sa údajne chystali zbaviť sa svojej lojality k Putinovmu režimu, keď im na Západe zabavili majetok a jachty. Širšia ruská populácia mala zase pocítiť ekonomickú bolesť sankcií a nebola by ochotná akceptovať rastúci počet obetí ruských síl na Ukrajine.
„Tento scenár sa ešte neuskutočnil a neexistujú žiadne zmysluplné náznaky, že sa tak stane v blízkej budúcnosti,” hovorí Alexander Hill, profesor vojenskej histórie na Univerzite v Calgary.
Nárast popularity
V skutočnosti ruské prieskumy verejnej mienky naznačujú nárast Putinovej popularity po invázii. Podpora pre vojnu ako takú nie je taká vysoká ako Putinovo celkové hodnotenie, ale stále môže počítať s väčšinovou podporou invázie, vysvetľuje profesor.
Navyše, ruská ekonomika zostala prekvapivo robustná. „Do značnej miery jej pomohli sankcie, ktoré ju mali poškodiť. Tým, že si európske krajiny odopreli ruskú ropu a v menšej miere aj plyn, prispeli k zvýšeniu cien ropy a plynu, čo posilnilo ruskú kasu,” hovorí Hill.
Západní komentátori tiež naznačili, že pod číslami prieskumov verejnej mienky existuje latentná opozícia voči Putinovi, ktorá sa nevyjadruje, pretože má strach. Zároveň sa objavili argumenty, že ruské obyvateľstvo je vystavené náporu prokremeľskej propagandy. „Túto alternatívu k Putinovmu svetonázoru takmer nikde v ruských médiách nenájdete,” pokračuje Hill.
„Niet pochýb o tom, že ruská populácia podlieha ruským médiám prevažne lojálnym ku Kremľu a verejné vystúpenie proti vojne vás určite dostane v Rusku do problémov. To však neznamená, že Putinovi chýbajú skutoční priaznivci,” vysvetľuje.
Riskovať bohatstvo a postavenie
Väčšina ruskej populácie je podľa Hilla prinajhoršom ochotná v tichosti súhlasiť s Putinovým režimom. Podľa neho je dôležité uvedomiť si, že mnohí ruskí oligarchovia a politickí vodcovia sú úzko spätí s Putinom prostredníctvom systému sponzorstva, ktorý je v Rusku hlboko zakorenený. Ak nebude Putin, nebude ani ich postavenie a bohatstvo.
Okrem toho mnohí ľudia z vyšších vrstiev ruskej spoločnosti otvorene podporujú Putinovu nacionalistickú agendu. Bezhlavo totiž veria, že Rusko sa pod vedením Putina znovuzrodilo. „Po rozšírenej biede v 90. rokoch je to v niektorých ohľadoch pravda,” hovorí Hill.
Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 bol veľkou ranou pre ruskú prestíž. Na ekonomické a politické otrasy v 90. rokoch, ktoré prišli za prezidenta Borisa Jeľcina, sa mnohí Rusi nepozerajú s nostalgiou. Počas Jeľcinovej éry sa zdalo, že Rusko sa pridalo k západnej liberálnej skupine, no mnohým to prinieslo len ekonomickú bolesť a neporiadok.
Rusko bolo nielen veľmocou druhej kategórie na svetovej scéne, ale zdalo sa, že výhody hospodárskej a politickej liberalizácie postrádali podstatu. Počas 90. rokov minulého storočia starší Rusi videli, ako sa ich úspory vymazali nie raz, ale dvakrát v priebehu desaťročia.
„Fatalistický hnev”
„Strávil som nejaký čas v meste Podolsk neďaleko Moskvy počas druhého finančného krachu v roku 1998, keď hyperinflácia zničila úspory a urobila veľa dovážaných tovarov nedostupnými. Akýsi fatalistický hnev bol bežnou odpoveďou na ďalší ekonomický úder.”
Čoskoro nasledovala devalvácia meny, no napriek tomu sa ruská ekonomika zotavila oveľa rýchlejšie, ako mnohí pozorovatelia očakávali. Krátko po finančnom krachu v roku 1998 pomohol Jeľcin dostať Putina k moci ako úradujúci prezident koncom roka 1999. Putinova politika bola pritom spočiatku podobná politike Jeľcina.
„Napriek tomu, keď som v roku 2015 prvýkrát po niekoľkých rokoch navštívil Rusko, cítil som od mojej poslednej návštevy citeľnú zmenu nálady. V uliciach vládol nielen väčší poriadok a čistota, ale aj rastúci pocit sebavedomia v ruskej metropole. Bolo to rok po tom, čo Rusko anektovalo Krym. Väčšina Rusov tento krok podporila.”
Putin vôbec nezbavil Rusko nenávidených oligarchov, ale postavil ich do radu. Uskutočnili sa aj pokusy obmedziť korupciu alebo lepšie povedané - aspoň vyvolať zdanie, že sa to deje.
Poriadok za chaosom
Silák Putin priniesol po chaose určitý poriadok a mnohí Rusi to privítali, aj keď sa vytratilo množstvo demokratických prvkov Jeľcinovho režimu. Liberalizmus západného typu neponúkol väčšine Rusov taký život, aký im sľubovali zástancovia reforiem, keď sa Sovietsky zväz zrútil.
„Dokonca aj dnes dôkazy naznačujú, že mnohí Rusi – vrátane tých, ktorí sa narodili po rozpade Sovietskeho zväzu – si cenia mnohé iné veci pred demokraciou a západným politickým liberalizmom. Relatívna ekonomická stabilita a poriadok za Putinovho režimu boli veľmi príťažlivé.”
Západné sankcie nepochybne zasiahli mnohých Rusov. Plošná a bezprecedentná povaha západných sankcií sa však pridávajú do Putinovho rozprávania, že Západ chce držať Rusko dole. „Západ Putinovi uľahčil tvrdiť, že je obhajcom ruských záujmov,” hovorí Hill.
„Pri absencii zrejmých alternatív k Putinovi je v súčasnosti pravdepodobne významnou potenciálnou hrozbou pre jeho vládu iba jeho zdravie a zdá sa, že nedávne špekulácie o jeho zlom zdravotnom stave sú založené na málo alebo žiadnych zmysluplných dôkazoch,” dodáva profesor na záver.
