Pokiaľ máš rád filmy s Tomom Cruisom a nie sú ti cudzie ani staršie filmy, určite si videl road movie Rain Man s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. V ňom Charlie Babbitt (Cruise) po smrti otca zistí, že má autistického brata Raymonda (Hoffman), ktorý ma neuveriteľnú pamäť, no nedokáže sám fungovať v spoločnosti.
Omnoho menej ľudí však vie, že inšpiráciou pre túto drámu bol Kim Peek. Jeho IQ dosahovalo len 87 bodov, no za to mal geniálnu pamäť a dokázal si uchovať až 99 % obsahu prečítaných kníh. A že ich nebolo málo. Keďže dokázal čítať každým okom inú stranu, trvalo mu prečítanie dvojstrany jednu, maximálne dve minúty. Za svoj život tak prečítal 11-tisíc kníh a takmer všetky dokázal odrecitovať naspamäť.
Nevedel si zapnúť gombík, no pamätal si každú knihu
Vedel priradiť deň v týždni ku každému dátumu 1500 rokov dozadu, poznal naspamäť telefónne zoznamy a všemožné fakty z oblasti športu, histórie, zemepisu, hudby i literatúry. V podstate si ho predstav ako Marcela Merčiaka na brutálnych steroidoch. Peekov život však nebol prechádzkou ružovou záhradou a za svoje schopnosti platil veľkú daň.
Nemal takmer žiadnu sociálnu a emocionálnu inteligenciu a nedokázal sa vysporiadať so všednými vecami. Sám sa nedokázal ani len obliecť a zapnutie gombíka bolo pre neho nezdolateľnou úlohou. Takmer na každom kroku ho musel prevádzať jeho otec. Ten s ním chodil po celom svete, aby mohol Kim nielen ukazovať svoje schopnosti, ale zároveň aj búrať mýty o ľuďoch s autizmom.
Okrem toho Peek trávil čas v knižnici v rodnom Salt Lake City. Jeho otec spomína, že si prvé veci pamätal od 16 mesiacov. Zaujímal sa o veľké množstvo vedných disciplín, väčšinou ale o obory ako je geografia a história. Čo sa týkalo matematických úloh, tak tie na vyššej úrovni už riešiť nedokázal. Aj napriek tomu dokázal ľudí na stretnutí šokovať faktografickými poznámkami takmer o čomkoľvek, čo sa dalo nájsť v knihách. Dokonca vedel od slova do slova citovať Shakespearea.
Osudové stretnutie
V roku 1986 sa s Kimom stretol scenárista Barry Morrow. Išlo o osudové stretnutie, pretože Morrow sa jeho príbehom inšpiroval pri písaní scenára k filmu Rain Man. Týmto to však ani zďaleka neskončilo. S Kimom sa stretol aj Dustin Hoffman, ktorý ho sledoval na dennej báze niekoľko týždňov, aby dokonale odpozoroval jeho správanie. Film sa stal absolútnym hitom, získal štyroch Oscarov a zaručil Peekovi slávu na viac ako dvadsať rokov.
Morrow daroval svoju sošku Oscara Kimovi a ten ju potom všade nosil so sebou. Odvtedy je označovaná za najobľúbenejšieho Oscara, pretože ju v rukách držalo viac ľudí ako ktorúkoľvek inú. Okrem toho Peek rád zastavoval cudzincov a predvádzal im svoju dokonalú pamäť.
Podľa Frana Peeka bol jeho syn rovnako úžasný ako ho zohral Hoffman. A skutočný charakter Kim ukázal, keď jazdil po svete, aby pomohol vyvrátiť mylné predstavy o duševných vadách. „Bolo to neuveriteľné, všetky tie veci, ktoré poznal.” V neskoršom veku bol Peek označený za „mega-učenca”, pretože sa prejavil ako génius v 15 rôznych disciplínach.
Keď rodič prežije dieťa
Kima Peeka skúmali aj vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v nádeji, že technológia použitá pri štúdiu účinkov vesmírnych letov na mozog by mohla pomôcť vysvetliť jeho mentálne schopnosti. Prekvapujúce na celom príbehu je, že zatiaľ čo snímka pritiahla pozornosť verejnosti k ochoreniu autizmom, Peek ním podľa niektorých názorov nikdy netrpel.
Jeho problém sa podľa štúdie z roku 2008 volal syndróm FG. Okrem iného sa zistilo, že jeho mozgu chýbala časť prepájajúca obe hemisféry. Viac sa už žiaľ nedozvieme, pretože Kim utrpel infarkt a neskôr, 19. decembra 2009, zomrel ako 58-ročný vo svojom rodnom meste. O to smutnejšie je, že jeho otec, ktorý sa o neho celý život staral, svojho syna prežil. Fran Peek zomrel až 5. apríla 2014 vo veku 88 rokov.
