Dvadsaťjedenročný mladík mal v živote len jeden sen, a to stať sa profesionálnym boxerom.
„Od detstva som sa chcel stať boxerom.Každému som hovoril, že sa raz stanem majstrom sveta. Na Ukrajine to je ale veľmi ťažké, všetko je o peniazoch, a tie naša rodina veľmi nemala,“ prezradil z frontovej línie pre Lidovky.cz.
Box a vojna
Tento sen sa mu zatiaľ nepodarilo naplniť, pretože do neho zasiahla vojna. Jaroslav Mogiš narukoval, aby spoločne s mnohými ďalšími statočnými mužmi obraňoval svoju vlasť pred ruskými okupantmi. Ako sa však dostal na front? Jeho cesta bola spletitá, pretože ešte pred 2 rokmi žil v Českej republike.
„Hľadal som možnosti, ako si splniť sen stať sa boxerom. A našiel som, že v Prahe a v Ústí trénuje Lukáš Konečný, ktorý sa stal majstrom sveta. Tak som sa rozhodol, že on je ten pravý, aby ma trénoval a ukázal mi cestu,“ opisuje pre Lidovky mladý boxer dôvod, prečo odišiel žiť do Česka.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V Česku už mal Jaroslav staršiu sestru, ktorá mu pomohla Konečného skontaktovať. A cesta na vrchol mohla začať. „Mali sme veľké plány. Je šikovný, talentovaný, a hlavne má zápal, je to ťahúň,“ povedal na Mogišovu adresu jediný český mužský profesionálny majster sveta v boxe a teraz tréner aj promotér.
Mogiš to však v Prahe vôbec nemal ľahké. Začal pracovať po stavbách či ako smetiar a vo voľnom čase trénoval. Následne mu Konečný v Ústí pomohol s prácou v pneuservise.
„Ráno o piatej na tréning, potom do práce a potom zase tréning. A tak stále dookola,“ spomína boxer, ktorý sa narodil v Donbase. „Rodičia tam zostali a sú tam aj teraz. Bojím sa o nich, ale zatiaľ sú v poriadku, komunikačné kanály fungujú našťastie dobre,“ hovorí.
Musel narukovať
On sám sa musel pred takmer dvoma rokmi na Ukrajinu vrátiť, aby mu predĺžili víza. To sa však nestalo. Mogiš musel narukovať na vojnu, ktorá v jeho vlasti trvá 18 mesiacov. V posledných týždňoch sa už chystal vrátiť sa do Česka, aj počas pobytu v armáde poctivo trénoval, drel v telocvični takmer každý deň. Chcel sa totiž pripraviť na nové zápasy v ringu, ktoré by ho za normálnych okolností čakali.
Branná povinnosť mu mala skončiť za 40 dní. Založil si instagramový účet, na ktorom svieti heslo „Moja cesta na vrchol svetového boxu“.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Všetko ale zmenil príchod ruských vojsk, namiesto boxerských zápasov totiž Mogiša čaká boj na vojnovom poli. „Verím, že len zatiaľ. Že to bude čoskoro za nami,“ hlási v uniforme ukrajinskej armády.
„A veľmi ďakujem všetkým za podporu, ktorej sa nám dostáva. Zo všetkých strán, veľmi si to tu všetci vážime,“ hovorí boxer.
„Očakávame ďalšiu ofenzívu v noci,“ dodáva mladý ukrajinský bojovník, a ja, píšuci tieto riadky premýšľam nad tým, čo to vlastne znamená byť hrdinom.
Samozrejme v Mogišovom príbehu je aj niečo tragické, ako to už býva vo všetkých príbehoch z vojny. Pretože vojna je v prvom rade tragédia, no na druhej strane musím dodať, že ma príbeh statočného boxera úprimne dojal. A nie je to len tento mladý bojovník, ale všetci odvážni ľudia z Ukrajiny.
Za takýto prístup k životu by sa veru nemusel hanbiť ani Rocky Balboa.
