Treba si povedať pravdu. Posledné dva roky boli veľmi ťažké. Ani sme sa nestihli otriasť z pandémie covidu 19(ktorá stále trvá), a máme tu novú krízu katastrofických rozmerov – vojnu na Ukrajine. Na druhej strane, pandémia nás niečo o živote počas ťažkých časov mohla naučiť.
Matematik Richard Kollár hovorí, čo nás pandémia môže naučiť o vojne na Ukrajine a v čom sú si podobné.
Čo očakávať od vojny
„V niečom je vojna na Ukrajine veľmi podobná s pandémiou koronavírusu. Je to najmä v stupni neistoty a v probléme so škálami,“ píše v poste na sociálnej sieti známy matematik.
„Keď sme počuli o novom víruse v Číne koncom roka 2019, asi málokoho napadlo, že o ňom budeme dennodenne počuť v našich správach ešte aj roku 2022,“ analyzuje pocity mnohých ľudí Kollár.
Priamu paralelu z ktorej až zamrazí, nachádza matematik so začatím vojny na Ukrajine.
„Po prvej vlne pandémie na jar 2020 nik nečakal, že prídu ďalšie a ďalšie mohutnejšie vlny, ktoré nás úplne zomelú. Ani dnes však nie je jasné, či a ako bude pandémia pokračovať. Omikron je nateraz asi vyriešený, ale čo presne bude ďalej netušíme. Podobne je to s časovou škálou vojny na Ukrajine. Jej rozsah a ani dĺžku trvania si dnes nevieme úplne predstaviť."
„Môže to trvať mesiace aj roky, zmeniť sa na partizánsku vojnu. Ktovie. Rozhodne momentálne uvažujeme a konáme tak, ako keby to bolo len krátkodobé. Nemusí to však tak byť,“ upozorňuje Kollár.
Keď sa covid objavil v Číne, ľudia nerátali s tým, že to bude globálny problém. Viacerí si vážnosť situácie neuvedomovali ani vtedy, keď sa prvé prípady objavili v Taliansku.
Vojna môže všetko zmeniť
„Ani po tom, čo sa objavili správy z Bergama, nebolo mnohým jasné, že to časom príde aj do Sniny, či do Čierneho Balogu. A nebolo nám jasné ani to, že ešte o dva roky budeme nosiť v práci respirátory.“
„Podobne je to s touto vojnou. Zatiaľ sa zdá väčšine vzdialená, ale zrejme nebude trvať dlho a aspoň nepriamo sa dostane všade, minimálne u nás, v susednej krajine. Takmer všade bude cítiť jej dôsledky, či už spôsobom života, alebo prítomnosťou utečencov, alebo životnou úrovňou, ktorú vojna prirodzene znižuje,“ hovorí matematik.
Ďalej Kollár pripomína, že pri pandémii sa hovorilo najprv o stovkách chorých, neskôr mŕtvych. Dnes sú to milióny a zo dva-tri desaťtisíce aj priamo u nás. Pandémia zasiahla azda všetky aspekty nášho života, vstúpila často aj do nášho intímneho súkromia. Zmenili sme správanie voči druhým, a možno aj voči sebe. Zmenili sme dlhoročné návyky.
„Táto vojna možno nebude iná. Dnes nevieme, koľko utečencov ku nám príde, ani vlastne z ktorých krajín. Nevieme vôbec odhadnúť, ako dlho zostanú a ako to zmení našu spoločnosť. Nie je jasné, ako budeme fungovať s energiami, ktorých primárnym dodávateľom je stále Sovietský zväz,“ zamýšľa sa nad aktuálnymi otázkami mnohých Slovákov.
Pozor na dezinformácie
V závere svojho príspevku Kollár upriamuje pozornosť na dezinformácie, hoaxy a konšpirácie, ktoré do sveta často šíri proruská propaganda. Bohužiaľ táto obludná kampaň zamotala hlavu aj obrovskému počtu Slovákov. Viac sme o tom písali v tomto článku.
„Masívna hnusná a bezohľadná kampaň poplietla takmer polovicu našich občanov, ktorí radšej doma hrdinsky pretrpia chripôčku, poťažmo natierajúc sa pastou pre kone, ako by sa mali ísť liečiť do nemocnice, alebo pichnúť si (neoverenú!) vakcínu. V nemocnici ich predsa chcú zabiť! Počuli to od susedovej strynej,“ píše uznávaný matematik.
„Dva roky dozadu by málokto tipoval, že túto informačnú vojnu naša spoločnosť tak zúfalo prehrá. A tak isto je dnes ťažké si predstaviť, že by niekto mohol nerozumieť konceptu agresor Sovietsky zväz, napadnutá Ukrajina. Zatiaľ sú to len šialení jednotlivci. Ale sme možno len na začiatku.“
Nakoniec Kollár pripomína, že netreba strácať nádej, avšak je potrebné pripraviť sa aj na najhoršie.
„Vlastne, pandémia nám umožnila sa poučiť na vlastných chybách. Možno to všetko dopadne dobre, ale musíme byť pripravení aj na to, že Sovietsky zväz vyhrá, budeme s nim susediť a bude mať ďalšie imperialistické chúťky, trebárs aj na nás, či našich susedov. A že to môže trvať sakramentsky dlho,“ uzatvára matematik.
