Streda 16. februára bola dátumom označeným americkými spravodajskými službami ako dátum, kedy sa môže začať rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu, po mesiacoch hromadenia vojsk a rastúceho napätia v súvislosti s vzťahom Ukrajiny s NATO.
Ale v predvečer predpokladanej invázie a niekoľko hodín po tom, čo Rusi tvrdili, že začali sťahovať niektoré jednotky od hraníc, bola nálada v hlavnom meste Ukrajiny optimistická. Napriek prítomnosti 130 000 ruských vojakov na ich hraniciach mnohí Ukrajinci zostali pokojní.
Všetko bude v poriadku
„Nepozeráme správy, pretože vieme, že všetko bude v poriadku," hovorí Olena, ktorá práve dokončila nákupy v centre Kyjeva.
„V sobotu idem s dievčatami jesť sushi a fajčiť vodnú fajku.“
Hromadenie ruských jednotiek, ktoré sa začalo v decembri, znepokojilo západných spojencov Ukrajiny. Napätie sa začalo kvôli pretrvávajúcemu sporu medzi Ukrajinou a Ruskom o túžbu Kyjeva jedného dňa vstúpiť do NATO, medzinárodnej vojenskej aliancie, ktorá vznikla počas studenej vojny s cieľom kontrolovať vplyv Sovietskeho zväzu. Rusko je dôrazne proti, píše magazín Vice.
V piatok večer eskaloval strach z vojny na vrchol, keď nemenovaní predstavitelia amerických tajných služieb tvrdili, že ruská invázia sa má začať v stredu. Ruské jednotky však v utorok – po niekoľkých významných návštevách západných lídrov v Kyjeve a Moskve – údajne stiahli časť svojich síl z niektorých pozícií na hraniciach.
Napriek tomu, že Moskva v utorok tvrdila, že jej vojaci opúšťajú niektoré pohraničné oblasti, ukrajinskí predstavitelia povedali, že tomu uveria, až keď to uvidia.
„Všetci tu chápu, že situácia eskalovala a všetky scenáre sú stále na stole,“ hovorí Svetlana Zališčuk, jedna z lídrov protestov Euromajdan proti ruskému zasahovaniu na Ukrajine. Svetlana má stále zbalené kufre. Obáva sa eskalácie konfliktu, ktorý nasledoval po revolúcii v roku 2014, ktorá zvrhla prezidenta Viktora Janukovyča.
Bývalý poslankyňa, teraz pracuje ako poradkyňa pre zahraničnú politiku administratívy prezidenta Volodymyra Zelenského.
Zalishchuk tvrdí, že jej priatelia v Kyjeve „neveria, že ruské tanky budú v uliciach“, ale poukázala na ruskú vojnu v Gruzínsku v roku 2008 a nedávne udalosti na Ukrajine, keď v roku 2014 Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporovalo proruských separatistov na východe Ukrajiny.
„Nebolo to tak dávno, a stále nevieme, či toto je vyvrcholenie tejto veľkej hry, alebo či je to len ďalšia fáza," myslí si.
14 000 ľudí bolo zabitých
Keď pred ôsmimi rokmi vypukli boje, proruskí separatisti podporovaní Kremľom vyhlásili Doneck a Luhansk, dva regióny na východe krajiny pozdĺž ruských hraníc, za nezávislé.
V kroku, ktorý mnohí Ukrajinci považujú za provokáciu, ruský parlament v utorok odhlasoval odporúčanie Vladimirovi Putinovi, aby uznal dva odštiepené ukrajinské regióny za nezávislé od Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve na Twitteri uviedlo, že takýto krok by naznačoval jasné porušenie dlho pozastaveného mierového procesu.
Od roku 2014 bolo zabitých viac ako 14 000 ľudí a obete stále pribúdajú. Takmer 1 milión ľudí bolo vysídlených.
V prízemí budovy zo sovietskej éry na kyjevskej ulici Chreščatyk – hlavnej ulici mesta – sedí Pavlo Schybrja, náborár pre sily územnej obrany. Utorok strávil prihlasovaním civilných dobrovoľníkov, ktorí sa chcú zúčastniť vojnového úsilia v prípade invázie Ruska. V posledných mesiacoch sa pridali tisíce ľudí.
„Zapísať sa môžu muži, ženy, zubári, podnikatelia, taxikári... ktokoľvek starší ako 18 rokov s rukami a nohami a v normálnom duševnom stave,“ tvrdí Schybrja.
Hovorí, že si nemyslí, že teraz dôjde k vojne. Napriek tomu do jeho kancelárie každý deň prúdi asi tucet dobrovoľníkov, aby sa prihlásili. Jednou z nich je aj Nataliya Skrypka. Má 40 rokov a chce zohrať svoju úlohu pri obrane Ukrajiny.
„Nikto nevie, čo sa stane 16. februára a čo možno očakávať od Ruska, ale chcem byť pripravená brániť alebo poskytnúť prvú pomoc, čokoľvek môžem," uzatvára Skrypka.