Druhé najväčšie ukrajinské mesto s 1,5 milióna obyvateľmi - Charkov - delí od ruskej hranice, pri ktorej Rusko zhromaždilo už viac ako stotisíc vojakov, iba 42 kilometrov. Na hranici sa nenachádzajú takmer žiadne prírodné bariéry – žiadne horské masívy ani veľké rieky, iba menšie lesy a rieky.
Už niekoľko rokov však hranicu lemuje plot. Predtým, než Rusko v roku 2014 obsadilo Krym, tam žiaden nestál.
„Hranica je vysoko chránená, na niektorých miestach mimo Charkovského regiónu dokonca ešte viac,“ hovorí pre Brainee Olexander, 41-ročný muž z Charkova. Narodil sa v niekdajšom prvom hlavnom meste sovietskej Ukrajiny, niekoľko rokov však prežil s rodičmi v malom meste nachádzajúcom sa ešte bližšie pri hraniciach. Neskôr sa opäť vrátil do Charkova, kde sa venuje mikrobiológii.
Neskúsený Zelenskyj
Názov tohto industriálneho mesta, v ktorom sa vyrábajú tanky, lietadlá a traktory, sa posledné dni v zahraničí skloňuje často. Má to na svedomí aj súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V rozhovore pre Washington Post totiž povedal: Ak by sa Rusko rozhodlo zvyšovať napätie, je jasné, že by tak urobili na územiach, kde žijú ľudia s rodinnými väzbami na Rusko. Charkov, ktorý je pod kontrolou ukrajinskej vlády, by mohol byť okupovaný. Tvrdí prezident.
Rusko poprelo, že by plánovalo zaútočiť na Ukrajinu, ale nalieha na Západ, aby zabezpečil bezpečnostné záruky vrátane blokovania vstupu Ukrajiny do NATO.
Minulý týždeň v piatok pre zahraničnú tlač Zelenskyj opravil svoje tvrdenia. Podľa vlastných slov nemal mať žiadne relevantné informácie o plánovanom ruskom útoku cez druhé najväčšie mesto Ukrajiny a skôr malo ísť o hypotetický scenár. „Najväčší problém s naším prezidentom je, že nie je veľmi skúsený v politike. Veľmi sa líšilo to, čo povedal pred pár dňami a teraz. Charkov spomenul ako príklad. Nemal nejaké špecifické informácie o plánoch Ruska zaútočiť na naše mesto,“ tvrdí Olexander a dodáva, že u mnohých ľudí, ktorí nečítajú domácu ani zahraničnú tlač, to mohlo vzbudiť obavy. Najhoršia vec, ktorá podľa neho môže nastať, je práve panika.
Špecifický dialekt a jazyk ako politická zbraň
Väčšina ľudí v Charkove hovorí rusky. „Je to lokálna ruština so silným prízvukom a je trochu iná od oficiálnej ruštiny,“ vysvetľuje Olexander. Ukrajinský jazyk podľa jeho slov posledné roky naberá na popularite. „Niektorí Rusi hovoria po ukrajinsky a niektorí Ukrajinci po rusky. V minulosti bol jazyk zneužívaný na politické účely, na rozdelenie ľudí. Hovorili nám, že sme Rusi a nie Ukrajinci. Je to špekulácia,“ myslí si. Navyše zdôrazňuje, že v pohraničných mestách obzvlášť, keď hranicu netvorí výrazná prírodná bariéra, ľudia z oboch strán medzi sebou udržujú kontakt. „Aj veľa ľudí z Charkova má rodinu v Rusku.“
Nepanikária, ale rátajú so všetkými scenármi
Oslovili sme niekoľkých Charkovčanov. Ani jeden z nich, vrátane Olexandra, si nemyslí, že by medzi občanmi mesta vládla nejaká animozita. Rovnako sa zhodli, že nevnímajú paniku v uliciach.
„Povedal by som, že ľudia nepanikária, ale to je iba môj pohľad. Ľudia sa zaujímajú, neignorujú kroky Ruska. Myslím, že ľudia si vo väčšine myslia, že Rusko straší svojich susedov. Nevnímajú len rastúce napätie, ale rátajú so všetkými možnými scenármi a pripravujú sa na ne. Rusko je vo vojne s Ukrajinou od 2014 roku a vyzerá to tak, že to neskončí. Všetko, čo sa deje je veľmi komplexné,“ hovorí 39 ročný Vlodymyr z Charkova, ktorý sa pred pár rokmi presťahoval na pokojnejšie miesto len pár kilometrov od 1,5 miliónového mesta.
Podľa Olexandra je momentálne citeľné, že ľudia medzi kamarátmi a rodinou sa o hrozbe rozprávajú častejšie, ako po ostatné roky. Dopĺňa, že ľudia si už jednoducho na napätie zvykli: „V roku 2013 sme mali Majdan, 2014 Krym, potom začala vojna v Donbase, naposledy bolo väčšie napätie roku 2019, kedy Rusko na pobreží Krymu zajalo tri ukrajinské lode. O poslednej zmienenej udalosti sa však vo svetových médiách nehovorilo tak veľa.“
Charkov mohol mať rovnaký osud ako Luhansk a Doneck, separatistické republiky na východe Ukrajiny v regióne Donbasu. Začiatkom apríla 2014 skupina proruských aktivistov obsadila budovu charkovskej štátnej administrácie, prehlásila sa za „alternatívnych miestnych poslancov“ a vyhlásila Charkovsku republiku. Vyzeralo to tak, že bude nasledovať príklad Donecka a Luhanska, aktívne podporovaných Moskvou. Nestalo sa, z radnice ich zneškodnila polícia.
Pruruské nálady sú menšie, ako kedysi
V čom sa súčasné napätie líši od rokov 2013 a 2014 a v čom je možno podobné?
Alexander Davydov počas tohto obdobia pôsobil v protiruskom odboji. Bol dobrovoľníkom a aktivistom a bol aktívny v ATO (Zóna protiteroristických operácií ). V Rusku je na listine teroristov, dostal 30-ročný zákaz vycestovať do Ruska. Dnes vníma, že situácia v mnohých aspektoch odlišná.
„Ľudia majú viac skúseností. Armáda je tiež lepšie pripravená, v krajine už nevládne taký chaos. Teraz máme vládu, ktorá nás môže ochrániť,“ myslí si. Navyše podľa neho už v meste nevládnu také prourské nálady, ako kedysi. „Veľa ľudí považuje Rusko za nepriateľa. Nie bežných Rusov, ale Putina a jeho vládu oligarchov a mafiánov. Myslím si, že obyčajní Rusi nechcú vojnu,“ hovorí a dodáva, že odstrašujúcim príkladom je aj ekonomická situácia v separatistických republikách, čo ma za následok, že proruské nálady z roku 2014, pre ktoré hrozilo, že podobne ako v Donecku a Luhansku aj tu vznikne separatistické územie, už nemajú v meste mnoho prívržencov.
„Máme priateľov aj v Donecku aj v Luhansku. Situácia tam nie je vôbec priaznivá. Nemajú dostatok peňazí na základné potreby. Aj preto je ľudí, ktorí chcú Rusov, menej,“ hovorí a dodáva, že aktuálna situácia je podľa neho lepšia, lebo Ukrajina má podporu EÚ a Spojených štátov. Ak to bude potrebné, Davydov, ktorý je milovník bojových športov, je pripravený bojovať. „Utekať? V žiadnom prípade“.
Momentálne sa venuje vojnovým veteránom. Spolu s kamarátom stojí za rehabilitačným centrom, ktoré im ponúka psychologickú pomoc, ale aj fyzioterapie. „Vojna mení myseľ a telo, je ťažké zapojiť sa naspäť do spoločnosti. Máme veľa pacientov,“ hovorí s tým, že verí, že ísť bojovať tentokrát nebude potrebné.
Ruské média a politická separácia
Aj Olexander si myslí, že situácia je odlišná. Ruské média majú od roku 2013 inú rétoriku. „Existuje tu akási politická separácia." Ľudia, ktorí sledujú ruskú televíziu majú podľa neho pred sebou „silný politický obraz“.
,,Niektorí ľudia v meste sú ňou stále neustále ovplyvňovaní, svoje robí aj internet. Napríklad v Rusku nemôžeš pozerať ukrajinskú televíziu, je to takmer nemožné, samozrejme cez internet sa to dá.“
Ľudia, ktorí sú silne prorusky orientovaní, sú prevažne zo staršej generácie, ktorá zažila svoju mladosť v Sovietskom zväze. Olexander zdôrazňuje, že je to „viac politická ako etnická otázka“. „Nemáme tu etnickú separáciu. Je to tu zmiešané, máme aj veľa zmiešaných párov a rodín.“
Falošné poplachy
Olexander však vidí určitú spojitosť. V minulosti boli poplašné správy o bombe na verejných priestranstvách takmer na každodennom poriadku, dnes podobný trend začína naberať na obrátkach. „Predtým to tu bolo často. Bolo to šialené. Od septembra to tu máme opäť. Už sa to deje takmer každý deň. Polícia niekedy nájde páchateľov,“ tvrdí. Mnoho hovorov prichádza z ruských adries alebo zo separatistických republík. „Sťažuje to život obyčajným ľuďom, pretože sa zastaví doprava, zatvorí sa škola, niekedy sa poplašná správa spája aj s nemocnicami. Takýmto spôsobom sa u ľudí snažia vyvolať paniku,“ ozrejmuje.
„Najväčšou hrozbou v súčasnosti sú teroristické útoky. Použili to už predtým. Od roku 2014 bolo bezpečnostným zložkám zmarených 10 útokov a dva boli úspešné," uviedla pre FRANCE 24 Julija Bidenková, profesorka Karazinovej univerzity v Charkove. Ako prvky ruského strategického arzenálu uvádza aj kybernetické útoky, zosilnený dosah televíznych vysielačov na ruskej strane hranice a hrozby falošných poplachov v nemocniciam a školách.
Hrivna - indikátor paniky?
Ako sa v tomto roku začalo eskalovať napätie, začala sa prepadať aj ukrajinská hrivna. Ceny ropy a plynu narastajú. Niektoré technologické firmy sa už rozhodli svojich zamestnancov premiestniť na západnú Ukrajinu alebo do Poľska. „Naša mena začala klesať, je lacnejšia k doláru. Niektorí ľudia v biznise už začali kupovať dolár a predávať hrivnu. Ekonomická situácia možno bude do budúcna jeden z dôvodov, prečo môžu niektorí ľudia odísť,“ hovorí Bidenková a dodáva, že hrivna je kvázi indikátorom paniky.
Prechod ukrajinskej ekonomiky na vojnový stav podľa ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova nehrozí. „K dnešnému dňu sú zásoby pohonných hmôt doplnené, máme muníciu. Sme pripravení brániť sa. K dnešnému dňu neexistuje nijaká hrozba, ktorá by si vyžadovala prechod na vojnový stav. Toto vieme. Ak sa tak stane, včas prejdeme na úplne iný systém ekonomiky,“ povedal Reznikov v rozhovore, z ktorého citovala agentúra Ukrinform.
Reformy
Ukrajina posledné roky prechádza reformami. Aj keď boli kritizované, že prebiehajú pomaly. Neoddeliteľnou súčasťou reforiem je boj proti korupcii, ktorá je často označovaná ako hlavná prekážka rozvoja krajiny a jej začlenia do západných štruktúr. „Ak by sme chceli byť súčasťou štruktúr NATO, záleží to od rýchlosti reforiem, aj keď sme prešli veľkými zmenami. Z vojenského pohľadu je to možné, avšak nie len armáda musí prejsť zmenou, ale aj SBU, ktoré má zastaralú šturktúru, ako kedysi staré KGB,“ myslí si Olexander, avšak zdôrazňuje, že SBU nie je ako ruská tajná služba, „nepozerá na ľudí, ale má nadbytočné funkcie presahujúce až do ekonomickej sféry a je veľmi skorupmpovaná.“ Napriek tomu verí, že sa za pár rokov podarí Ukrajine začleniť do západných štruktúr. Jeho názor zdieľa aj Davydov.
SBU
Ukrajinská spravodajská služba prešla od vyhlásenia nezávislosti búrlivým vývojom a v súčasnosti zohráva dôležitú úlohu v sporoch s Ruskom. SBU vznikla súčasne so samostatným štátom v roku 1991 z ukrajinskej sekcie sovietskej tajnej služby KGB. Vo voľbách v roku 2004, kedy proti sebe stáli dvaja kandidáti - jeden proruský, druhý orientovaný viac smerom na západ, malo v jej štruktúrach dôjsť k vytvoreniu dvoch táborov.
Čelila kritike z korupcie, v skratke povedané – niektorí jej agenti boli bližšie Moskve ako Kyjevu. V roku 2019 sa stal ukrajinským prezidentom Volodymyr Zelenskyj s tým, že chce SBU zreformovať a zefektívniť. Základom má byť zníženie počtu zamestnancov z 27-tisíc na 17-tisíc a sústredenie tých zostávajúcich na boj proti terorizmu a infiltrácii ruskými agentmi.
Ukrajinská kontrarozviedka SBU často hlási, že zatkla diverzantov, ktorí sa pokúšajú v ruských službách organizovať útoky, rôzne záškodnícke akcie alebo získavať informácie. Naposledy 25. januára, kedy jej pracovníci zatkli členov organizovanej skupiny v Žitomyre a Charkove.
