Mansa Musa (v Mali niesol pomenovanie mansa, čo v preklade znamenalo „sultán“ alebo „cisár“) sa ujal vlády v roku 1312. Na trón sa dostal takpovediac náhodou, keďže jeho predchodca stroskotal a zomrel. Väčšina Európy v tom čase čelila úpadku produkcie zlata a striebra. Mnoho krajín sa ocitlo v problémoch. Pre Afriku to však znamenalo presný opak – výrazne prosperovala.
Musa počas svojej vlády rozšíril hranice Malijskej ríše. K svojmu impériu pripojil aj legendárne mesto Timbuktu a opätovne uzákonil svoju moc nad provinciou Gao. Aj napriek tomu, že sa tento panovník dostal k obrovskému bohatstvu, bolo o ňom známe, že nebol vôbec lakomý.
Práve naopak. Jeho pompézny sprievod tvorili tisícky afrických vojakov, dvoranov, obchodníkov, učencov a otrokov, ktorí boli naložení zlatom. Kone a ťavy mali prehodené cez pás obrovské množstvá bohatstva, ktoré bolo následne rozdávané chudobným a zamieňané za rôzne druhy tovaru.
Bolo porozdávaného toľko zlata, že káhirská ekonomika padla a desať rokov sa nebola schopná postaviť na nohy. Na čele toho všetkého sedel na zlatom tróne so zlatou palicou v ruke líder, ktorý je považovaný za najbohatšiu osobu všetkých čias. Jeho meno je Mansa Musa, cisár z Mali.
V ére Billa Gatesa, Jeffa Bezosa, Wall Streeet a veľkých technológií je ťažké zaznamenať historicky prosperujúcejšie obdobie. Avšak, mnohí tvrdia, že panovníkovo bohatstvo tromflo mnohých moderných miliardárov.
Profesor Rudolf Ware z Kalifornskej univerzity hovorí, že „Musa bol kráľovský šperk a spomedzi všetkých západných afrických panovníkov vynikal najviac. Mnohí radi odhadujú hodnotu jeho majetku a zvyčajne sa zastavia na číslach 400, 500 alebo 600 miliárd dolárov. Nikto to však presne nevie.“ Kathleen Bickford Berzock z Múzea umenia The Block zasa konštatuje, že „tieto tvrdenia sú veľmi subjektívne a záležalo to na type prístupu, ktorý mal Mansa Musa k zlatu.“
Mansa Musa vládol Malijskej ríši, ktorá bola obrovskou a mocnou entitou. Siahala od Atlantického pobrežia západnej Afriky až k pobrežiu dnešnej rieky Niger. Táto oblasť disponovala bohatými zdrojmi nerastných surovín, medzi ktorými vyčnievalo zlato. „Tento región, za ktorého rozsiahlosť sa postarala práve Malijská ríša, bol zdrojom jedného z najrýdzejšieho zlata, ktoré v tom čase existovalo. Vtedy boli tie najmocnejšie politiky závislé práve od zlata,“ hovorí Berzock.
Mansa Musa bol okrem iného aj mocným vojnovým lídrom, ktorý počas svojej vlády obsadil až 24 miest. Keď prijal islam, vydal sa na svoju najväčšiu cestu vôbec – v roku 1324 absolvoval púť do Mekky. Táto cesta však nebola obyčajná. Musu počas výpravy sprevádza jeho „karavána,“ ktorú tvorilo približne 60 000 ľudí vrátane otrokov. Keď sa z Mekky vrátil, začala jeho najúspešnejšia životná etapa.
Svoje zdroje investoval do kultivovania veľmi dôležitej islamskej školskej tradície v západnej Afrike. Napríklad v meste Timbuktu bolo v roku 1400 až 80 univerzít. Nachádzali sa tam vzdelanci z celého sveta, ktorí sa prichádzali učiť nielen islamské právo, ale aj iné vedy ako astronómiu či teológiu. Profesor Rudolf Ware hovorí, že „išlo o komplexnú a gramotnú spoločnosť.“
Malijskej ríši sa darilo aj po zvyšok cisárovho života. Dokonca aj po jeho smrti, približne v roku 1337, ríša pokračovala v rozkvete pod vedením jeho synov. Avšak, s príchodom protivníkov a rozvojom nových foriem obchodu ríša pocítila v 15. storočí úpadok a Mansa Musa sa postupne vytrácal z historického povedomia.
„Kolonializmus a africký obchod s otrokmi sa najväčšmi podieľajú na tom, ako Európania a Američania chápu a píšu o Afrike a Afričanoch,“ hovorí Berzock.
„Toto je jeden z mnohých pokladov africkej histórie. Ak si odmyslíme kúsok z nášho povedomia o tom, čo Afrika je a nie je, a ak sa odnaučíme isté zaužívané veci, ktoré si myslíme, že o islame vieme, môžeme nazrieť do úplne iného sveta ešte predtým, ako do neho vstúpili debaty o rasizme,“ uzatvára profesor Rudolf Ware.