Sériová vrahyňa Mijuki Išikawa z Japonska vyštudovala Tokijskú univerzitu a bola skúsenou pôrodnou asistentkou.
Neskôr sa vydala za Takešiho Išikawu, ich manželstvo zostalo bezdetné. Na vraždení neviniatok si Mijuki Išikawa postavili spolu s manželom prosperujúcu živnosť. Keď ich konečne zatkli, s manželom dostali smiešne krátky trest. Išikawin právnik odhadol, že si svojim „podnikaním“ zarobila v prepočte asi 100 miliónov jenov.
Chudoba a nezáujem vlády
Jej vraždiacemu „úspechu“ napomohol celý rad faktorov - Japonsko bolo v 40. rokoch dvadsiateho storočia chudobnou krajinou, deti sa ale rodili ako na bežiacom páse, potraty boli totiž nelegálne. Veľa rodín tak riešilo existenčné problémy. Riešiť vraždu dieťaťa nebolo v tom čase v Japonsku nijako ojedinelé. Vláda o podobných prípadoch veľmi dobre vedela, ale život bábätka pre nich nemal cenu a ich práva fakticky neexistovali.
V štyridsiatych rokoch sa aj v pôrodnici spomínanej vrahyne v Kotobuki narodilo veľa detí a Mijuki Išikawa sa náhle musela vysporiadať s tým, že mnohí rodičia neboli schopní bez finančnej podpory riadne vychovávať svojich potomkov. Ani sama im kvôli absencii sociálnych a charitatívnych služieb nemohla sprostredkovať pomoc.
Aby dilemu vyriešila, prestala sa o dojčatá starať. Mnohé z nich zomreli v priamom dôsledku zanedbanej starostlivosti. Presný počet obetí nie je známy, odhaduje sa však, že zabila najmenej 103 detí. Takmer všetky ostatné pôrodné asistentky zamestnané v pôrodnici v Kotobuki boli touto praxou znechutené a z nemocnice odišli.
Verila, že robí službu rodičom aj spoločnosti
S postupom času si spolu s manželom za vraždenie pýtali od rodičov nechcených detí nemalé peniaze. Pričom tvrdili, že ich to bude stáť menej ako skutočné náklady na výchovu. Na tomto pláne sa podieľal aj lekár Širo Nakayama, ktorý dvojici pomohol falšovaním úmrtných listov. Pôrodná asistentka navyše sama verila, že robí rodičom aj spoločnosti službu.
Bodku za jej vyčíňaním urobili až dvaja dvaja policajti, ktorí náhodou objavili v pôrodnici päť mŕtvych detských tiel. Pitva ukázala, že nezomreli prirodzene. Nakoniec sa podarilo potvrdiť 84 obetí, reálne číslo bolo ale pravdepodobne až dvakrát také vysoké.
Nízky trest
Od súdu dostala Išikawa najskôr osem rokov (jej manžel štyri roky), po odvolaní jej bol jej trest znížený na polovicu. Bol taký nízky zrejme práve kvôli tradičnému vnímaniu detí a ceny ľudského života v tom čase. Keďže obeťami boli opustené deti, Ishikawa trvala na tom, že za ich smrť sú zodpovední rodičia. Niektorí ľudia toto tvrdenie podporovali. Po prepustení z väzenia začala pracovať ako predavačka mydla, smotany a rýb. A potom prevádzkovala realitnú kanceláriu v Tokiu.
Tento incident sa však považuje za hlavný dôvod, prečo japonská vláda začala uvažovať o legalizácii potratov v Japonsku.