Uunona v minulých rokoch pre BBC povedal, že jeho otec ho síce pomenoval po neslávne preslávenom diktátorovi, ale zrejme netušil, kto to v skutočnosti bol. „Ako dieťa som to meno vnímal ako úplne normálne,“ konštatoval teraz päťdesiatdeväťročný politik.
„Až keď som vyrastal, uvedomil som si: Tento muž si chcel podmaniť celý svet. So žiadnou z týchto vecí nemám nič spoločné,“ povedal Uunona, ktorý sa dištancoval od akéhokoľvek spojenia s nacistickou ideológiou.
Teší sa popularite aj rešpektu
Ako píše portál iDnes, Adolf Hitler Uunona je dlhoročným členom strany SWAPO (Ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky), ktorá vládne Namíbii od jej získania nezávislosti v roku 1990. Je známy ako vášnivý bojovník proti apartheidu a vo svojom volebnom obvode sa teší rešpektu.
SWAPO dominovala národnej politike po celé desaťročia. V predchádzajúcich rokoch však došlo k poklesu jej podpory, čiastočne kvôli obvineniam z úplatkárstva v rybárskom priemysle, uvádza portál Mint.
V posledných národných voľbách strana stratila kontrolu nad 30 veľkými mestami, hoci si stále udržuje silný vplyv v mnohých vidieckych oblastiach, vrátane okresu Ompundža, za ktorý kandiduje Uunona. V stredajších miestnych voľbách sa očakáva jeho víťazstvo.
Koloniálna minulosť
Spojenie Namíbie s Nemeckom pramení z jej koloniálnej minulosti. Medzi rokmi 1884 a 1915 bola krajina súčasťou Nemeckej juhozápadnej Afriky. Počas tohto obdobia Nemecká ríša zavraždila tisíce príslušníkov kmeňa Hererov a Nama. V Namíbii nesie dodnes mnoho miest a ulíc nemecké názvy a v niektorých komunitách sa stále hovorí nemčinou.
Oficiálne ospravedlnenie za genocídu, ktoré Nemecko vydalo až v roku 2021, neprijala väčšina náčelníkov Hererov a Namov. Vyhlásenie totiž nemecká vláda spolu s vládou Namíbie vytvorila bez ich účasti a výška odškodného zďaleka nezodpovedala očakávaniam. Berlín vtedy sľúbil investovať počas 30 rokov do rozvoja Namíbie 1,1 miliardy eur.
Vlády oboch krajín odvtedy vyjednávajú novú dohodu. Nemecko by mohlo zvýšiť čiastku reparácií o ďalších 50 miliónov eur. Mnohí príslušníci kmeňov Hererov a Nama by ale podľa stanice BBC najviac uvítali, keby Nemecko odkúpilo pozemky ich predkov od nemecky hovoriacej komunity a vrátilo im ich späť.