? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Najväčšie obce na Slovensku už veľkosťou pripomínajú mestá, no riešia hlavne školy, cesty a dopravu.
- Bernolákovo, Dunajská Lužná aj Chorvátsky Grob hovoria, že samotný štatút mesta problémy nevyrieši.
- Smižany a Jarovnice sú zmene otvorenejšie, ale chcú ju až vtedy, keď na ňu budú reálne pripravené.
- Pre väčšinu z nich je mesto skôr otázkou prestíže než automatického zlepšenia života obyvateľov.
Najmenším mestom na Slovensku sú Dudince, ktoré majú momentálne 1 377 obyvateľov. O to väčší paradox je, že najväčšia slovenská obec Bernolákovo ich má 10 296, teda o 8 919 viac.
Viaceré veľké obce tak už dnes vyzerajú ako mestá počtom obyvateľov, no ich vedenia upozorňujú, že medzi veľkou obcou a skutočne fungujúcim mestom je ešte dosť veľký rozdiel. Predstaviteľov jednotlivých obcí sme sa pýtali, či vidia ich budúcnosť v presune zo statusu obce na mesto.
Ako sa obec stane mestom?
Na Slovensku sa obec nestane mestom automaticky len preto, že má veľa obyvateľov. Podľa zákona ju môže Národná rada Slovenskej republiky vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto, ak je hospodárskym, administratívnym alebo kultúrnym centrom, prípadne centrom cestovného ruchu či kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre okolie, má dopravné spojenie s okolitými obcami, aspoň v časti územia mestský charakter zástavby a spravidla najmenej 5-tisíc obyvateľov.
V praxi tomu predchádza žiadosť samosprávy a vládny návrh. Poslednou obcou, ktorá takto získala mestský štatút, sú Nesvady, ktoré parlament vyhlásil za mesto 1. januára 2020.
Bernolákovo (10 296 obyvateľov), okres Senec
Bernolákovo zatiaľ zmenu štatútu nepovažuje za prioritu. Starosta Miroslav Turenič hovorí, že obec síce prirodzene naráža na tému mesta, no oveľa dôležitejšie je podľa neho to, aby fungovala na úrovni, ktorú od nej obyvatelia očakávajú.
„Téma štatútu mesta sa v Bernolákove prirodzene objavuje, najmä vzhľadom na dynamický rast obce v poslednom desaťročí. V tejto chvíli to však nie je priorita samosprávy. Skôr než formálny status je pre nás dôležité, aby obec reálne fungovala na úrovni, ktorú obyvatelia očakávajú.“
Dopĺňa, že diskusia o štatúte mesta by mala prísť až vtedy, keď obec zvládne svoje základné výzvy. „Diskusia o prípadnej žiadosti o štatút mesta má zmysel až v momente, keď budeme mať dostatočne dobudovanú infraštruktúru a služby.“ Podľa starostu je status mesta skôr symbolický krok než automatická vstupenka k lepšiemu fungovaniu obce.
„Status mesta je skôr symbolický krok, ktorý reflektuje určitú úroveň rozvoja. Môže pomôcť v oblasti prestíže, vnímania obce navonok alebo pri niektorých formách spolupráce či čerpania zdrojov. Z pohľadu každodenného života obyvateľov však neprináša automaticky lepšie cesty, viac miest v školách ani kvalitnejšiu dopravu.“
Bernolákovo dnes podľa neho zápasí najmä s tým, ako zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Ide o dopravu, školy, škôlky, technickú infraštruktúru aj verejné priestory. „Najväčšou výzvou je zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Dlhodobo ide najmä o dopravu a napojenie na Bratislavu, kapacity škôlok a škôl, občiansku vybavenosť a technickú infraštruktúru, ako sú cesty, kanalizácia či verejné priestory.“
Aj preto chce obec v ďalších rokoch skôr stabilizovať situáciu než ďalej tlačiť na rast. „Ambíciou nie je rast za každú cenu. V najbližších rokoch sa chceme viac sústrediť na stabilizáciu a skvalitňovanie existujúceho prostredia. Bernolákovo musí najskôr dohnať, čo už vyrástlo, a až potom uvažovať o ďalšom rozširovaní.“
Smižany (9 036 obyvateľov), okres Spišská Nová Ves
V Smižanoch je debata o možnom štatúte mesta otvorená, no vedenie obce ju nechce uzavrieť bez širšej zhody. Starostka Miroslava Szitová pripomína, že obec má s mestským statusom aj historickú skúsenosť - v roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá.
Samospráva už podľa nej v minulosti zisťovala náladu medzi obyvateľmi, no záujem nebol výrazný. „Obec vo svojej novodobej histórii raz prostredníctvom vydávaného mesačníka oslovila občanov anketovou otázkou týkajúcou sa nadobudnutia štatútu mesta. Odpovedí prišlo však minimum a boli skôr za zachovanie statusu vtedy najväčšej obce na Slovensku.“
Starostka zároveň naznačuje, že myšlienka získať späť štatút mesta je stále na stole. „Pri oslave 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci som vyjadrila myšlienku získať štatút mesta, ktorý naša obec kedysi mala. Obec spĺňa podmienky na získanie štatútu mesta, neustále sa rozvíja, čo ma veľmi teší.“
Dôležité však podľa nej bude, aby rozhodnutie nevzniklo zhora, ale ako spoločné stanovisko obce. „Našim sloganom je veta Spoločne pre lepšie Smižany. Spoločné bude teda i rozhodnutie ohľadom získania štatútu mesta a otvorenia tejto otázky.“ Výhody mesta vidí najmä v symbolickej a reputačnej rovine.
„Vrátili by sme sa k našim historickým koreňom, možno by sme boli ešte viac atraktívni pre záujemcov o bývanie a podnikanie v našej obci. Získali by sme možno aj silnejšie postavenie pri rokovaniach so štátnou správou, samosprávou a podobne.“ Na druhej strane pripúšťa aj dôvody, pre ktoré obec zatiaľ na zmenu netlačí.
„Možno povedomie, že obec bola počtom obyvateľov najväčšou obcou na Slovensku a súčasníci si ju pamätajú už ako obec, nie mesto. Rovnako aj fakt, že s okresným mestom nás delí iba tabuľa s označením Smižany a Spišská Nová Ves.“
Pri raste obce starostka skôr zdôrazňuje, čo sa už podarilo a čo sa chystá. Spomína zariadenie pre seniorov, nové materské školy, dve základné školy, umeleckú školu, športoviská aj plánovaný archeopark. Za citeľný problém označuje najmä dopravu. Smižany zároveň pripravujú nový územný plán, ktorý má otvoriť ďalšie lokality pre výstavbu.
Jarovnice (8 536 obyvateľov), okres Sabinov
Jarovnice hovoria o štatúte mesta priamo a bez veľkého obchádzania. Rozvojový manažér obce Michal Šľachta potvrdzuje, že vedenie o zmene aktívne uvažuje, hoci konkrétny termín zatiaľ nemá. „Áno, o udelení štatútu mesta v obci aktívne uvažujeme a pán starosta má o tento krok jednoznačný záujem. Jarovnice už dnes svojou veľkosťou a počtom obyvateľov parametre mesta spĺňajú, ale počet obyvateľov je len jedno z kritérií.“
Obec nechce podľa neho zmenu len na papieri. „Presný horizont podania žiadosti nateraz nie je stanovený, pretože chceme, aby tento prechod nebol len formálny, ale podložený reálnou kvalitou prostredia.“ Výhodu mesta vidia Jarovnice hlavne v prestíži a peniazoch.
„Status mesta vnímame najmä ako prestížny míľnik, ktorý by Jarovniciam pomohol pri uchádzaní sa aj o fondy určené pre mestské územia. Veríme, že označenie mesto by zvýšilo atraktivitu našej samosprávy pre investorov v oblasti obchodu a služieb.“
Zdržanie však vysvetľujú tým, že najprv chcú obec pripraviť na vyššie nároky. „Nie je to o tom, že by sme o štatút neusilovali, skôr čakáme na správny čas. Momentálne sa sústredíme na dobehnutie investičného dlhu. Nechceme sa stať mestom len na papieri, ale chceme ním byť aj vizuálne a funkčne.“
Vedenie obce otvorene priznáva, že pred nimi stoja aj celkom základné kroky. „Naším cieľom je najprv vybudovať silné základy, aby sme ako nové mesto dokázali zvládnuť všetky kompetencie a očakávania, ktoré sa s týmto statusom spájajú. Nevyhnutným krokom, ktorý nás ešte čaká, je napríklad aj rozdelenie obce na ulice, ktoré zatiaľ neexistuje.“
Najväčšou výzvou rastu je podľa samosprávy infraštruktúra v najširšom zmysle slova. „Pri takom dynamickom raste populácie, aký zažívame, je kritické neustále rozširovanie kapacít základných a materských škôl. Rovnako dôležité je budovanie moderných ciest, chodníkov, inžinierskych sietí a zabezpečenie efektívneho odpadového hospodárstva.“
Aj ďalší rozvoj chcú Jarovnice skôr manažovať než brzdiť. „Plánujeme kombináciu oboch prístupov. Aktuálne sa intenzívne venujeme príprave a výstavbe nových bytových domov, aby sme uspokojili dopyt po bývaní. Súbežne s touto výstavbou však musíme masívne investovať do celkového zlepšenia infraštruktúry obce. Naším cieľom teda nie je rast zastaviť, ale skôr ho kvalitne manažovať.“
Dunajská Lužná (8123 obyvateľov), okres Senec
Dunajská Lužná hovorí o možnom štatúte mesta opatrne. Starosta Ernest Németh priznáva, že obec počtom obyvateľov parametre mesta už spĺňa, no charakterom sa za mesto stále nepovažuje.
„Otázka žiadosti o udelenie štatútu mesta je oprávnená a bola už opakovane nastolená. Dunajská Lužná dlhodobo rastie a počtom obyvateľov už dlhšie obdobie spĺňa parametre mesta. Avšak Dunajská Lužná nemá charakter mesta z viacerých hľadísk.“
Samospráva preto tému neuzatvára, ale momentálne ju nepovažuje za prioritu. „Sústreďujeme sa najmä na zvládanie dynamického rastu obce a skvalitňovanie služieb a života obyvateľov. Do budúcnosti plánujeme poctivú odbornú aj verejnú diskusiu na túto tému.“ Možný status mesta podľa starostu môže posilniť identitu a prestíž obce, zásadné problémy však sám nevyrieši.
„V tejto fáze rozvoja obce považujeme za dôležitejšie sústrediť sa na konkrétne potreby obyvateľov - najmä dopravu, školské kapacity či technickú infraštruktúru. Samotná zmena štatútu tieto výzvy nevyrieši.“
Najväčšou výzvou je podľa starostu držať krok s rastom obce, najmä pri doprave a verejných službách. Dunajská Lužná chce zároveň meniť aj svoj charakter. „Pretvárame námestia, kde bol predtým betón a asfalt, na zelené oázy. Revitalizujeme verejné priestory a občiansku vybavenosť tak, aby sa obec stala kvalitným miestom pre život, nielen ‘nocľahárňou’ pri hlavnom meste.“
Ani pri výstavbe obec nehovorí o stopke, skôr o kontrole. „Našou snahou je predovšetkým vyvážený rozvoj. Neznamená to úplné zastavenie výstavby, ale dôraz na jej reguláciu tak, aby bola v súlade s kapacitami infraštruktúry a služieb. Kľúčové je pre nás, aby rozvoj obce bol udržateľný a aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné podmienky pre súčasných aj budúcich obyvateľov.“
Chorvátsky Grob (7 922 obyvateľov), okres Senec
Chorvátsky Grob už dnes podľa starostky Vladimíry Vydrovej spĺňa počet obyvateľov, ktorý je pri debate o mestskom statuse dôležitý, no zatiaľ ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá plnohodnotného mesta. „Chorvátsky Grob dnes spĺňa kvantitatívne kritériá (počet ľudí), ale ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá (funkcia mesta).“
Starostka upozorňuje, že obec evidovala k 31.12.2025 spolu 7 922 obyvateľov s trvalým pobytom, pričom ďalších približne 5-tisíc ľudí tam podľa nej žije bez trvalého pobytu. Aj to je podľa nej dôvod, prečo tému možného mestského štatútu nevníma ako uzavretú.
„Som presvedčená, že Chorvátsky Grob sa už dnes nachádza v bode, keď otázka štatútu mesta nie je otázkou „či“, ale skôr „kedy“ a za akých podmienok.“ Zároveň však dodáva, že obec na takýto krok ešte nie je celkom pripravená a musí ďalej pracovať na infraštruktúre, prirodzenom centre aj pracovných príležitostiach, aby nepôsobila len ako satelit Bratislavy.
Za možné výhody statusu mesta považuje silnejšiu reputáciu aj väčšiu váhu samosprávy pri regionálnych rokovaniach a doprave. „Status mesta zvyšuje reputáciu a „váhu“ samosprávy.“ Podľa nej by mesto mohlo mať väčšiu šancu presadiť dopravné projekty a silnejší hlas v rámci regiónu.
Za slabé miesto naopak považuje silnú naviazanosť obce na Bratislavu. „Je tu stále mnoho negatív, stále ide o „satelit“ Bratislavy, veľká časť obyvateľov dochádza za prácou, chýba kompaktné centrum typické pre mesto. Toto je najväčší slabý bod - štát posudzuje, či obec funguje ako mesto, nie len veľkosť.“
Dodáva tiež, že „status mesta nie je automatická záruka zlepšenia“ a že s ním prichádzajú aj vyššie náklady na správu či väčšie očakávania obyvateľov. „V najbližších rokoch sa preto chceme sústrediť skôr na stabilizáciu rastu než jeho ďalšie nekontrolované rozširovanie. Pripravujeme nový územný plán, ktorého hlavným cieľom je zastabilizovať už schválené rozvojové územie a nastaviť jasné, dlhodobo udržateľné pravidlá výstavby.“
Obec sa chce zamerať nielen na bývanie, ale najmä na vyvážený rozvoj - s dôrazom na dostatok verejnej zelene, kvalitnú občiansku vybavenosť, služby a celkovú kvalitu života obyvateľov. „Našou prioritou je, aby sa obec rozvíjala premyslene, nie len rýchlo,“ dodáva.
