Hoci aj v minulosti patrili k dôležitým dopravným bodom mesta, pôsobili strohejšie a niesli výraznú atmosféru svojej doby.
Bajkalská ulica mala už v 70. a 80. rokoch charakter širokej mestskej tepny. Nepôsobila však ako dnešný „koridor“ modernej výstavby, kancelárskych budov a hustej dopravy lemovanej novou architektúrou. Podľa dobových zdrojov ju určovala najmä široká komunikácia, športové areály a otvorený mestský priestor s oveľa menšou hustotou zástavby. Okolie Pasienkov, Tehelného poľa či križovatky s Trnavskou cestou pôsobilo skôr účelovo než mestsky reprezentatívne, píšu Bratislavské noviny.
V archívnych materiáloch sa spomína ako moderná dvojprúdová cesta, ktorá spájala významné časti mesta a zároveň slúžila aj ako trasa vojenských prehliadok. Táto kombinácia športu, dopravy a monumentality vytvárala obraz Bratislavy, ktorá sa v tom čase chcela ukázať ako moderné socialistické mesto.
V 80. rokoch bola Bajkalská stále priestorom, ktorý sa menil a dopĺňal. Aj dopravná história ukazuje, že išlo o významnú komunikáciu, ktorá sa upravovala a rozširovala podľa rastúcich potrieb mesta: dominovala skôr dopravná funkcia a blízkosť veľkých športových objektov.
Miesta, cez ktoré pulzovalo celé mesto
Ak Bajkalská v minulosti pôsobila ako široká dopravná os, Trnavské mýto bolo už vtedy skutočným uzlom. V 70. rokoch prechádzalo podľa imhd.sk výraznou premenou, ktorá zásadne ovplyvnila jeho dnešný charakter (výstavba podchodu aj zmeny v organizácii dopravy).
V období 70. a 80. rokov sa Trnavské mýto z tradičnejšej mestskej lokality premenilo na typický neskorosocialistický dopravný uzol. Jeho identitu začali určovať nielen električky, autobusy a podchod, ale aj veľké architektonické solitéry. Dominantou sa stal Dom odborov, techniky a kultúry, neskôr známy ako Istropolis, ktorý vyrástol na mieste niekdajšieho Centrálneho trhoviska. K nemu sa v 80. rokoch pridala aj Nová tržnica, výrazná stavba s preskleným výrazom a modernistickou estetikou, ktorá sa stala jedným zo symbolov tohto priestoru.
Veľké spevnené plochy, podchod, rušná doprava a výrazné stavby vytvárali prostredie, ktoré pôsobilo živo, no najmä funkčne. Ich vzhľad formovala doprava, urbanizmus a predstava veľkého mesta, ktoré sa rozrastá a potrebuje nové tepny. Kým dnes sa na tieto lokality pozeráme cez kancelárske projekty, dopravné zápchy a developerské plány, kedysi ich definovala estetika surovejšia, priamočiarejšia... Bajkalská ulica a Trnavské mýto teda patrili k dôležitým častiam Bratislavy vždy, menila sa len ich tvár.
