Napríklad aj také občerstvenie, ktoré vtedy rozhodne nevyzeralo ako dnešné street food zóny s dizajnovými kioskami, populárne fast foody, ani ako moderné kaviarne s výberovou kávou. Malo skôr podobu, ktorá bola charakteristická pre éru socializmu: praktickú, jednoduchú, trochu strohú (no pre mnohých dodnes nezameniteľnú). Jeho presný vizuálny opis priamo z roku 1990 je najlepšie doložený krátkym archívnym videom z relácie Noc v archíve (tá sa v spomínanej časti venovala problematike populárnej hudby).
Podľa dostupných dobových stôp bolo na Námestí SNP v roku 1990 možné nájsť občerstvenie, ktoré sa spájalo s priestorom pri Poľskom kultúrnom stredisku a Dome odievania. Práve tam sa nachádzalo miesto, ktoré pamätníci a dobové popisy opisujú ako typické „socialistické rýchle občerstvenie“. Už toto pomenovanie celkom veľa napovedá: nešlo o podnik, kam by si človek chodil posedieť na dve hodiny, skôr o rýchlu zastávku počas dňa – niečo malé pod zub, jedlo a pitie „na stojáka“.
Aj atmosféra takého priestoru bola celkom iná, než je dnes. Estetika konca 80. a začiatku 90. rokov stavala viac na účelnosti a funkčnosti, než na zážitku. Občerstvenie pravdepodobne pôsobilo jednoducho, s typickým mestským zariadením a interiérovým či exteriérovým riešením, ktoré bolo praktické, nie okázalé. Nebola to gastronómia ako životný štýl, ale skôr služba pre ľudí, ktorí sa pohybovali centrom mesta (zamestnancov, študentov, okoloidúcich, nakupujúcich aj cestujúcich).
Pamätnícke spomienky pri tomto mieste spomínajú aj názov Preluka, ktorý sa objavuje v súvislosti s občerstvením pri Dome odievania. Hoci tento názov nemožno bez výhrad označiť za úplne archívne potvrdený, v kolektívnej pamäti Bratislavčanov zjavne prežil. Aj to je zaujímavý detail: niektoré mestské miesta si totiž ľudia nepamätajú cez oficiálne názvy, ale cez ich atmosféru, zvyky i každodenné drobnosti.
Vôňa občerstvenia s príchuťou každodennosti
K Námestiu SNP však patrili aj iné terasy a prevádzky. V hornej časti námestia, za sochou partizána, si Bratislavčania spájali mestský život s podnikmi, ktoré niesli názov Polom. Dobové spomienky hovoria o letnej terase, kaviarni, cukrárni či grillbare. Teda vedľa strohejšieho rýchleho občerstvenia tu existoval aj priestor na „posedávanie“, rozhovory a pozorovanie mestského diania. Aj taký je obraz Bratislavy roku 1990: mesta, ktoré bolo ešte stále poznačené socialistickou estetikou, no už sa pomaly otváralo novému životnému štýlu...
Práve rok 1990 bol v tomto smere výnimočný. Bol to čas krátko po Nežnej revolúcii, keď sa verejný priestor menil nielen politicky, ale aj vizuálne a spoločensky. Ľudia začali mesto využívať inak, slobodnejšie, spontánnejšie. Občerstvenie na Námestí SNP tak nebolo len miestom, kde sa predávalo jedlo alebo nápoje: bolo súčasťou každodennej mestskej kulisy, v ktorej sa stretával starý režim s novou dobou.
Dnes už takýto typ mestského občerstvenia takmer zmizol. O to zaujímavejšie pre nás je vracať sa k nemu cez archívne zábery, fotografie a ďalšie spomienky. Aj obyčajný bufet či terasa môžu byť dôležitou súčasťou pamäti mesta, ktorá nečíta len cez veľké dejiny, ale aj cez celkom obyčajné priestory slúžiace trebárs na oddych... či rýchle občerstvenie.
