? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Generálny štrajk je hromadné zastavenie práce naprieč odvetviami.
- Ústava SR garantuje právo na štrajk, no existujú výnimky.
- Na Slovensku sme ho zažili naposledy počas nežnej revolúcie v roku 1989.
- Dnes by znamenal paralyzovanú dopravu, zavreté školy, fabriky a úrady.
Predseda SaS Branislav Gröhling vyzval všetkých občanov Slovenska, aby sa 17. novembra zúčastnili generálneho štrajku. Progresívne Slovensko však v reakcii na tlačovú konferenciu SaS oznámilo, že zvoláva okrúhly stôl. Chce, aby opozícia postupovala jednotne.
Do štrajku sa však podľa Gröhlinga chcú zapojiť firmy, odborári aj živnostníci. „Kontaktujú nás s tým, ako sa zapojiť. Myslíme to vážne,” povedal. Slovensko podľa neho potrebuje generálny štrajk. „Nemôžeme stáť bokom, keď nás Robert Fico tlačí von z EÚ aj z NATO,” dodal Gröhling. Ako by to však vyzeralo, keby sa skutočne konal?
Čo je generálny štrajk?
Generálny štrajk je najvyššia forma kolektívneho protestu. Na rozdiel od bežného štrajku, ktorý sa týka jednej fabriky či odvetvia, generálny štrajk zasiahne väčšinu alebo všetky sektory hospodárstva naraz.
To znamená, že sa doň zapoja zamestnanci rôznych profesií, od vodičov autobusov a vlakov, cez učiteľov až po administratívnych pracovníkov. Výsledok? Spoločnosť sa na určitý čas zastaví a tlak na politickú moc prudko vzrastie.
Právny rámec
Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí: „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon.“ Zároveň ale existujú výnimky - štrajkovať nemôžu sudcovia, prokurátori, ozbrojené sily, policajti či hasiči.
Pravidlá určujú aj zákony o kolektívnom vyjednávaní. Generálny štrajk preto nemôže vzniknúť zo dňa na deň ako spontánna demonštrácia, ale je výsledkom organizácie odborov a jasne ohlásených požiadaviek. A práve tu sa dostávame k tomu, že politické strany, ako napríklad teraz SaS, môžu na štrajk vyzývať, nemôžu ho však priamo organizovať.
Jediný generálny štrajk
Na Slovensku (vtedy ešte Československu) sa posledný a jediný generálny štrajk naposledy uskutočnil 27. novembra 1989. Bol to dvojhodinový protest medzi 12:00 a 14:00, ktorý sa stal jedným z kľúčových momentov nežnej revolúcie. Podľa historických záznamov sa zapojilo približne 75 percent fabrík, obchodov, škôl a úradov.
Desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc alebo ostali doma a odmietli pracovať, čím dali jasne najavo, že nesúhlasia s monopolom komunistickej strany. Bratislavské námestia boli plné, fabriky stíchli, električky prestali premávať a celé mestá sa na chvíľu zastavili. Bol to pokojný, no veľmi silný signál - spoločnosť ukázala, že vie konať jednotne a má moc v rukách obyčajných ľudí.
Ako by vyzeral generálny štrajk dnes?
Ak by generálny štrajk vypukol dnes, Slovensko by sa prakticky zastavilo. Doprava by skolabovala, autobusy, vlaky aj električky by stáli v depe. Školy a univerzity by zatvorili, úrady by nevydávali doklady a fabriky by zastavili výrobu. Ekonomika by utrpela okamžité straty, no zároveň by sa pozornosť sústredila na požiadavky štrajkujúcich.
Sociálne siete by explodovali hashtagmi a livestreamami, no jadro akcie by stále bolo v reálnom svete, v uliciach, na námestiach a v zavretých podnikoch. Pre mladú generáciu by to bola jedinečná skúsenosť - na pár hodín alebo dní by videla, akú silu má kolektívne konanie, kde nejde len o lajky, ale o reálne zmeny.
Má obrovskú silu
Generálne štrajky sú známe aj z iných krajín. V Belgicku sa konali už v 19. storočí za všeobecné volebné právo mužov, vo Švédsku v roku 1909 zastavila prácu polovica pracovnej sily a štrajk trval mesiac. V Rusku v roku 1905 dokonca prinútil cára vydať Októbrový manifest a sľúbiť ústavu.
„Štrajkujúcich pekárov obradného chleba spomína napríklad aj židovský Talmud a akýsi prvý generálny štrajk majú na svedomí aj plebejci v antickom Ríme, protestujúci proti nedôstojnému zaobchádzaniu s ich druhmi, slúžiacimi v légiách, ktorých mali patricijskí veritelia predávať ako otrokov,” píše na svojom webe Odborový zväz KOVO.
To všetko ukazuje, že generálny štrajk má v dejinách obrovskú silu a často priniesol zásadné zmeny bez použitia násilia. Nie je to len bežný protest, ale organizovaná akcia, ktorá ukazuje, že „v jednote je sila“.
Z histórie vidíme, že môže zásadne zmeniť politiku alebo vybojovať sociálne práva. A hoci je náročný na organizáciu a prináša ekonomické straty, stále platí, že ak sa spoločnosť rozhodne spojiť, dokáže zastaviť chod krajiny a donútiť mocných počúvať.