Pinežský rajón v Archangelskej oblasti, rozprestretý pozdĺž brehov rieky Pinega, má vo svojich 19 dedinách vyše 17 500 ľudí. Z niektorých nevedie do Moskvy žiadna cesta, pretože sa nachádzajú na severnej strane rieky. Keď v zime mrazivé počasie dovolí, človek môže vyraziť po zľadovatenej ploche na druhú stranu. Často však spojenie vedie po neudržovaných poľných a lesných cestách, v ktorých bežné autá jednoducho zapadnú, píše Tomáš Ratner z portálu iDnes.
V lete ťa v prepočte za sto korún prevezie trajekt, ten však nemusí kvôli kolísavej hladine rieky vyplávať. Silnejší jedinci môžu v snahe zaistiť si lieky alebo pri potrebe nakúpiť potraviny na druhú stranu doveslovať. Pokiaľ ide o kvalitu ciest, Archangelská oblasť je podľa agentúry RIA Novosti pravidelne na chvoste rebríčka ruských regiónov, ktorý novo doplnili aj o okupované ukrajinské oblasti.
Na lekárovi šetria
„Cesty sú pre nás nesmierne dôležité, pretože počas niekoľkých mesiacov v roku, keď sú cesty neprejazdné, nemáme prístup k potravinám, nefunguje pošta a ľudia sa nemôžu dostať do práce mimo dediny,“ sťažujú sa zúfalí obyvatelia.
Samostatnou kapitolou je lekárska starostlivosť. Napriek tomu, že v okolí ordinuje jediný doktor, miestne úrady na ňom šetria. Štát mu od tohto roku skrátil pracovný čas na polovicu. V dedinách nemôžu včas dostať potrebné lieky. Podľa obyvateľov navštevuje miestneho zdravotníka málo ľudí, pretože „nemá dostatok liekov ani obväzy“. Čakacie doby sa môžu pretiahnuť aj na niekoľko hodín.
Do školy na koni
Keď si koncom novembra minulého roka muž z jednej z dedín škaredo zlomil nohu, do nemocnice v Cholmogoroch, ktorá je vzdialená 80 kilometrov, sa ho tri dni ani nikto nepokúsil dostať. Potom ho prevážali po etapách. Noc strávil v dedine Bereznik a na druhý deň ráno auto nemohlo zísť po ceste kvôli jej hroznému stavu. V dôsledku toho musel byť zranený v neprejazdných miestach prevezený na podomácky vyrobenej bahennej bugine.
Nespokojní sú aj záchranári, ktorí v minulom roku v Archangelsku a Novodvinsku vyhlásili štrajk kvôli nízkym mzdám. Potom, čo sa záchranárom mal plošne zdvihnúť plat aspoň na dvojnásobok priemernej mzdy, ktorá činí asi 71-tisíc rubľov (necelých 700 eur), si prišli zhruba len na polovicu. Hlavná organizátorka štrajku bola následne bez odôvodnenia odvolaná.
Populácia starne a školy postupne zatvárajú, v dedine Bereznik potom deti dochádzajú na vyučovanie na koni. „Rodiny sa musia v hlavnom meste zásobiť jedlom na mesiace dopredu, aby mali zásoby mimo sezóny, až budú odrezaní. Mám pocit, že ich úrady nechali napospas nášmu osudu. Ako sa ale má moja 93-ročná matka dostať cez rieku, aby si kúpila chlieb?“ lamentuje nespokojná obyvateľka Galina pre server Novaja Gazeta.
„Pán Putin, nepotrebujeme ani asfalt!“
Sťažnosti viedli miestne prokuratúry k sľubu, že cesta bude do roku 2035. „K čomu je dobrá cesta za desať rokov. Mladí ľudia sa do dedín nevrátia a starší ľudia cesty potrebujú teraz hneď,“ znie od miestnych.
Preto sa dedinčania snažia osloviť najvyššie politické poschodie Ruskej federácie. Požiadali Kremeľ o vybudovanie 18 kilometrov nespevnenej cesty, ktorá by pomohla vyriešiť aspoň časť ich problémov. Vo videospráve Vladimírovi Putinovi obyvatelia vysvetľujú, ako sa postupne zatvárajú jasle, škôlky alebo napríklad zdravotné stredisko, ktoré rajón nahradil autobusom do najbližšej nemocnice.
Ten ale nie je vykurovaný a miestni naňho musia čakať vonku aj v tej najväčšej zime. Žiadne doterajšie sľuby o zlepšení infraštruktúry vraj štát nesplnil. Aj videospráva zatiaľ zostáva bez odpovede Kremľa.
