
💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ak by sa narodil posledný človek, ľudstvo by zrejme zaniklo do 100 rokov.
- Bez mladých ľudí by skolabovali zdravotníctvo, poľnohospodárstvo aj ekonomika.
- Úplný zákaz rozmnožovania sa objavuje v sci-fi knihách ako Handmaid’s Tale.
- Pokles pôrodnosti je reálny problém - riešením môže byť migrácia a prevencia vojen.
Znie to ako úvod dystopického sci-fi - planéta, na ktorej sa už nerodia deti. No podľa antropológa Michaela A. Littla z Binghamton University je tento scenár reálny a zaslúži si, aby sme o ňom premýšľali, píše portál The Conversation.
„Ak by sa prestali rodiť deti, ľudstvo by pravdepodobne zmizlo do 100 rokov,“ tvrdí Little. V skutočnosti by to však mohlo trvať ešte kratšie - už po 70 až 80 rokoch by sme čelili nedostatku potravín, liekov či čistej vody.
Koniec sveta nezačne explóziou, ale tichom
Podľa Littla by sa úpadok začal pomaly - ľudia by zomierali prirodzene, ale nikto by ich nenahrádzal. Systémy, ktoré drží pokope mladšia generácia, ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a výroba, by sa začali rúcať.
„Mladí ľudia sú motorom spoločnosti. Zavádzajú nové myšlienky a vyrábajú všetko, čo používame,“ píše Little. A zároveň pripomína, že veľa starších ľudí je odkázaných na pomoc mladších - pri varení, hygiene, základných úkonoch. Podobnú víziu si už predstavili autori ako Margaret Atwood (The Handmaid’s Tale) či P. D. James (Children of Men).
Ich knihy sa stali základom úspešných filmov a seriálov a ukazujú temné budúcnosti, kde je plodnosť výsadou a zbraňou. Little spomína aj román Galapagos od Kurta Vonneguta, kde sa vírus postará o globálnu neplodnosť. A áno, nechýbajú ani klasiky o jadrovej vojne, ktoré si predstavujú, že ľudstvo úplne zmizne.
Realita vyzerá trochu inak
Hoci dnes má Zem cez osem miliárd obyvateľov, rast sa spomaľuje. Do 2080 by sme mali dosiahnuť vrchol - 10 miliárd, potom začne pokles. V USA sa napríklad narodilo v roku 2024 približne 3,6 milióna detí, čo je pokles oproti 4,1 miliónom v roku 2004. Medzitým však počet úmrtí stúpa - v roku 2022 zomrelo 3,3 milióna ľudí.
V niektorých krajinách, ako India či Južná Kórea, sa plodnosť prepadá ešte rýchlejšie - ženy majú menej detí než ich matky. Migrácia by mohla pomôcť, ale kultúrne a politické bariéry často bránia jej využitiu.
A čo Neandertálci?
„Neandertálci žili aspoň 400-tisíc rokov, ale pred 40-tisíc rokmi vyhynuli,“ pripomína Little. Náš druh, Homo sapiens, ich prežil aj vďaka lepšej schopnosti zabezpečiť potravu a mať viac detí. Ak by ľudstvo vyhynulo, Zem by sa možno stala rajom pre iné druhy.
Ale podľa Littla by to bola škoda: „Prišli by sme o všetky skvelé veci, ktoré ľudia vytvorili - umenie, vedu, technológie.“ Little uzatvára úvahu s nádejou. „Musíme konať, ak chceme dlhú budúcnosť. Ovládnuť klimatickú krízu, vyhnúť sa vojnám a vážiť si biodiverzitu, to všetko udrží planétu zdravú pre nás všetkých.“