„Všicko dostaneme, co žadame: autonomiu v kulturalnich, školskich, administračnich, političnich a pravotnych zaležitošcoch. V našej krajine Slovenska reč take mesco dostaňe, jak i uherska reč ma! Ta co inše potrebujeme?” povedal vo svojom prejave národu Viktor Dvorčák, budúci prezident Východoslovenskej republiky.
Hovoril čisto a najmä spisovne. V tejto republike, ktorej hlavným mestom mal byť Prešov, sa totiž úradným jazykom mala stať východniarčina. Čo sa to vlastne v roku 1918 stalo a prečo Východoslovenská republika existovala len 18 dní?
Slovjacke hnutie
Musíme sa vrátiť na koniec 19. storočia, kedy sa začalo formovať Slovjacke hnutie. Slovjak, to ani zďaleka nebol Slovák - aspoň to tvrdili. Hnutie vychádzalo z odlišnej teritoriálnej identity východných Slovákov a z nárečových rozdielov, ktoré podľa nich boli také silné, že išlo o samostatný národ. A preto musia mať na území dnešného východného Slovenska vlastný štát.
Práve túto myšlienku vo veľkom presadzoval Viktor Dvorčák, prešovský župný archivár, novinár a politik s výraznou prouhorskou orientáciou. Rozdielne jazyky bola jedna vec, no znakmi Slovjakov mali byť aj nedostatok národného života, silná promaďarská orientácia a menšia náchylnosť k panslavistickým myšlienkam.
Keď sa teda po 1. svetovej vojne rozpadalo Rakúsko-Uhorsko, bolo jasné, že keď sa začalo hovoriť o vzniku samostatnej Československej republiky, Dvorčák nadšený nebol. Zasadzoval sa za zotrvanie Slovenska - alebo teda minimálne východného Slovenska - v spoločnom zväzku s Maďarskom.
Východ sa odtrhol
Ako predseda Východoslovenskej národnej rady organizoval verejné zhromaždenia na podporu tejto myšlienky. Nadviazal preto kontakty s ďalšími podobne orientovanými organizáciami, ktoré v tom čase vznikali na východnom Slovensku.
Vyhlasoval, že Východná národná rada slovenská sa mala stať protipólom Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine pri príležitosti vydania historickej Deklarácie slovenského národa o pripojení sa Slovákov k práve vzniknutému Česko-Slovensku.
Netrvalo dlho a 11. decembra 1918, na základe samourčovacieho práva Slovjakov na východe Slovenska, vyhlásil v Košiciach za asistencie maďarskej gardy (ktorá celú myšlienku vrelo podporovala) Slovenskú ľudovú republiku, známu aj ako Východoslovenská republika. Tá hlásila nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom v rámci myšlienky uhroslovjactva.
Vydržala 18 dní
Následne na to sa stal prezidentom a zároveň sa postavil na čelo vlády. Hlavným mestom sa stal Prešov, úradným jazykom sa stala východniarčina, respektíve kodifikované východoslovenské nárečie. „A to len vo špojenosci zo s Uhrami možeme došahnuc. Sňima už 1000 roki vjedno žijeme a či oňi nas utlačovali, a dali znivočic našu reč, naš jazyk? Kdo bi to hutorel, že hej, ten bi nepravdu hutorel a cíganom bi bul,” hovoril vo svojom príhovore.
Východoslovenská republika však vydržala fungovať len o niečo dlhšie, ako dnešné vzťahy z reality šou. 18 dní po vyhlásení nového štátu obsadili Košice česko-slovenské vojská a 29. decembra 1918 tak republika zanikla. Dvorčák bol odsúdený na smrť, no podarilo sa mu ujsť do Poľska a odtiaľ do Maďarska, kde v roku 1943 zomrel.
Slovenská republika rád
Kto by bol povedal, že Prešov sa v priebehu jedného roka stane hneď dvakrát hlavným mestom štátu? 16. júna 1919 totiž vznikol na väčšej časti územia východného a južného Slovenska ďalší štát - Slovenská republika rád. Išlo o socialistický štát s diktatúrou proletariátu, úplne závislý od Maďarskej republiky rád.
Aj tento štát si za svoj jazyk vybral východniarčinu. Vyhlásenie o vzniku preto vyzeralo takto: „Ku proletarom caleho šveta! Viťazna svetova revolucia, ktoru ňe može prekazac v napredovaňi s novimi velkimi višľedkami bohačila svojich zdari. Na slovenskej žemi, ktora už ošlebodzena je od jarma imperialistov: ňeška se otvori samostatna Slovenska RADOVA REPUBLIKA.”
Vytvorená bola v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým. Tiež však nestihla osláviť ani jeden mesiac od svojho vzniku - 7. júla 1919 zanikla.