Pavol L. hovoril, ako prišiel domov a jeho matka mu rozrušene rozprávala, že Drahomíra nastúpila do auta k cudziemu mužovi. „Tvrdila mi, že ide za sestrou!“ píše Alida Horváthová z portálu iDnes.
Pavol L. vzápätí priznal: „Áno, pohádali sme sa, manželka mala pocit, že nadržujem mame, stále mali medzi sebou nejaké spory. Ale keď som dnes švagrinej zavolal, poprela, že by u nej žena bola, a tak som prišiel,“ vysvetľoval mladý inžinier.
Podivný list
Správa o stratenej mame dvoch malých detí sa čoskoro rozniesla mestom Kežmarok. Počas miestneho vyšetrovania sa kriminalistom začal veľmi rýchlo rysovať obraz nešťastného spolužitia troch generácií pod jednou strechou. Svedkovia sa zriedkavo zhodovali na tom, že Drahomíra nemala v rodine, kde vládla pevnou rukou jej svokra Irena L., na ružiach ustlané.
„Myslela si, že si jej synček privedie lepšiu partiu, a dávala to tej babe stále najavo,“ tvrdili hlasy zo susedstva. Sama Irena L. sa tým svedectvám bránila a kriminalistom hovorila, ako bola Drahomíra lenivá a neporiadna, o deti sa vraj poriadne nestarala a stále pozerala po chlapoch.
Na služobňu priniesla list, ktorý našla v schránke krátko po údajnom úteku jej nevesty. Stálo v ňom: „Vážený pán L., vaša manželka utiekla s mojím bratom do Rakúska pod falošným menom. Čaká s ním dokonca dieťa! Nikdy Vás vraj nemala rada a vzala si Vás len preto, že ste z bohatej a váženej rodiny a máte inžiniersky titul. Na dôkaz toho prikladám jej snubný prsteň a kľúč od Vášho domu. Chcela, nech Vám ho pošlem. Prečo som list neopatril svojim podpisom, určite pochopíte. Som totiž dôstojníkom Československej ľudovej armády, a preto teda musím zostať v anonymite.“
Podozrivá
Irena L. potom obšírne rozprávala, ako nevesta jej syna podvádzala, že využila každú chvíľku na to, aby mohla koketovať s mužmi. Keď sa jej však vyšetrovateľ spýtal na mená oných pánov, odpovedať nedokázala. Vyhovárala sa, že im nechce škodiť, že ide napospol o ženatých pánov z Kežmarku a ona predsa nebude robiť medzi ľuďmi zlú krv a zaťahovať do úteku nevesty nevinné rodiny.
Správanie aj výpovede Ireny L. boli kriminalistom najvyššou mierou podozrivé. Len sa nasledujúci deň začalo hovoriť o tom, že by práve ona mohla mať na zmiznutí nevesta Drahomíru zásadný podiel, objavil sa na kriminálke zdrvený Pavol L.
Klesol na stoličku a tvár si skryl do dlaní. „Ja som ju asi našiel,“ šepol a hlas sa mu triasol. Zhlboka sa napil vody z podaného pohára a pomaly pokračoval: „Neviem prečo, ale napadlo ma ísť do pivnice. A tam som si všimol, že hromada uhlia, ktorú som sám skladal, je nejako podivne prehádzaná. Párkrát som hrabol lopatou a našiel som miesto, akoby tam niekto niečo zakopal.“ Pri vyslovení slova „niekto“ sa mu zlomil hlas. Zrejme vedel...
Hrob v pivnici
Na mieste bolo rušno - uniformovaní strážcovia zákona, páni v civile, psovod so služobným ovčiakom. A tiež súdny lekár. Keď príslušníci odhádzali uhlie, začali kopať v skyprenej zemine pivnice. Už za malý okamih vydal plytký hrob svoje desivé tajomstvo.
Telo úbohej Drahomíry ležalo skrútené v tej nehlbokej jame, krk mala niekoľkokrát omotaný úzkym prúžkom plátna, hlava bola obviazaná látkou, ktorou presakovala krv. Jej nohy oddelené od trupu ležali pod ním.
Keď kriminalisti stúpali po schodoch do bytu, kde žila matka Pavla L., bolo všade neskutočné ticho. V obývacej izbe sedeli na zemi dvojročná dcérka a päťročný syn obete a sústredene stavali drevené kocky. Na posteli v spálni ležala Irena L., oči zatvorené. Vedľa nej sa váľala prázdna tuba od liekov na spanie...
V nemocnici jej vypumpovali žalúdok a bola prevezená na oddelenie psychiatrickej liečebne. „Dávka somnylu, ktorú prehltla, nemohla jej život ohroziť,” poznamenal lekár a dodal, že je schopná výsluchu.
Usvedčenie
Irena L. sa snažila predstierať nepríčetnosť a s vyšetrovateľmi zo začiatku odmietala komunikovať. Len úsečne tvrdila, že s vraždou svojej nevesty nemá nič spoločné. Ale dôkazov pribúdalo. Medzi nimi bol aj telegram, ktorý poslala svojej sestre do Budapešti desať dní pred vraždou a v ktorom ju žiadala, aby jej poslala jed na potkany.
Vzápätí ale nasledoval ďalší telegram. V ňom napísala: „Už mi nič posielať nemusíš, zariadila som to inak.“ Po niekoľkých dňoch odoslala sestre ešte list, v ktorom okrem iného stálo: „Pánboh zaplať, už je celá táto nepríjemná záležitosť za mnou. Budem ti všetko rozprávať, keď sa uvidíme!“
Pod ťarchou dôkazov sa nakoniec Irena L. k činu priznala. Plánovala ho dlho. Živila ju nenávisť k žene. Pre svojho jediného syna si predstavovala inú ženu. Takú z lepšej rodiny, a nie obyčajnú vyučenú predavačku. Snažila sa ju vypudiť, nebolo dňa, kedy by nezrážala jej dôstojnosť, kedy by ju nešikanovala.
Pavol sa svojej ženy takmer nikdy nezastal, Irena L. vedela, že má stále nad synom moc, a dúfala, že Drahomíra ten tlak nevydrží a jedného dňa sama odíde. „Lenže potom mi oznámili, že spolu čakajú tretie dieťa, a ja som už musela konať!“ obhajovala svoj brutálny čin, akoby hľadala pochopenie.
Bez súcitu
To osudné ráno prišla k Drahomíre do spálne. Vedľa nej ležali v posteli aj jej deti. Ani to Irenu neodradilo. Priniesla pohárik likéru a rozkázala, aby ho vypila. Vraj na tlak. „Máš ho nízky. A že si tehotná? Pohárik ťa nezabije,“ povedala jej.
Mladá žena sa svokre neodvážila vzdorovať a nápoj vypila. V likére boli rozdrvené prášky na spanie a Drahomíra veľmi rýchlo tvrdo zaspala. Irena potom odviedla deti do obývačky, kde ich zamkla. Vrátila sa k spiacej žene a niekoľkokrát jej okolo krku obtočila plátennú látku. Potom ju udrela do čela kladivom a hlavu omotala plátnom, aby nezakrvácala posteľné prádlo.
„Potom som ju odtiahla do pivnice. Tú jamu som vykopala noc predtým,“ vypovedala. Potom ešte „pre istotu“ bezvládnu nevestu dvakrát bodla. Až po týchto ranách mladá matka zomrela. Prvá rana preťala aortu, druhá potom brušnú tepnu. Lenže vrahyňa zistila, že hrob je príliš malý. Pílkou na železo jej oddelila nohy od tela a napchala ich k torzu tela do jamy.
Počas výsluchov a potom na súde svoj čin ani náznakom neoľutovala. Bola presvedčená o svojej pravde, konala predsa z lásky k synovi. „Zaslúžil si lepšiu manželku,“ tvrdila ďalej zaryto. Dostala osemnásť rokov.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.