Na jazdu vpravo, teda na strane, ktorú už v tej dobe používala veľká časť Európy, si ľudia museli zvyknúť rýchlo, avšak nebola veľkým prekvapením, pretože ju chystala už prvá republika. Výnos vrchného veliteľa nemeckej armády Waltera von Brauchitsch začal platiť 17. marca 1939. Len Praha vtedy dostala deväťdňový odklad.
Zmena smeru jazdy sa pripravovala už v medzivojnovom Československu. V polovici 20. rokov vláda pristúpila k Parížskej konvencii, čím sa zaviazala „v primerane vhodnej dobe” zaviesť jazdu vpravo. V roku 1931 potom republika prisľúbila, že na pravú stranu vozovky presunie dopravu do piatich rokov, čo sa však nakoniec nepodarilo.
Vidiek protestoval
V novembri 1938 vydal Stály výbor Národného zhromaždenia opatrenia, ktorým zavádzal jazdu vpravo od 1. mája 1939. Pred jeho realizáciou sa však republika stala obeťou nemeckej okupácie.
Motoristické spolky boli väčšinou pre zmenu smery jazdy, na odpor však často narážala snaha o zmenu na vidieku. A napríklad automobilky už pred vojnou vyrábali aj autá s volantom na ľavej strane.
Časť dopravných a stavebných odborníkov potom poukazovala na to, že zmena prinesie značné finančné náklady. Najviac peňazí malo podľa nich stáť nevyhnutné prebudovanie električkových výhybiek a nástupíšť, ale aj zmena značenia.
Okupácia to len urýchlila
Príchod nemeckých vojakov a koniec druhej československej republiky v marci 1939 celú vec „len“ o šesť týždňov urýchlil. Niekde sa po pravej strane začalo jazdiť už prvý deň okupácie (napríklad v Ostrave), zvyšok územia sa k dopravnej zmene pripojil 17. marca.
Praha kvôli rozsiahlej električkovej sieti, ktorú nebolo možné prebudovať zo dňa na deň, dostala odklad. Pražské elektrické podniky sa otázkou, čo všetko bude potrebné pri zmene smeru jazdy urobiť, zaoberali už od konca 20. rokov. Zmenu začali pripravovať už po rozhodnutí z novembra 1938. Do začiatku mája sa mali vymeniť výhybky, prebudovať značenie, niektoré nástupné ostrovčeky, ale aj električky samotné - pri novších vozňoch sa napríklad museli presunúť dvere z ľavého na pravý bok.
Jazda vpravo bola v Prahe zavedená od troch hodín ráno v nedeľu 26. marca 1939. Do tej doby sa na hraniciach mesta smer prevádzky menil. Pamätníci však spomínali, že niektorí nemeckí vojaci, ktorí do Prahy prichádzali po pravej strane, sa týmto dočasným opatrením príliš neriadili a nebolo vraj nijak vzácne vidieť v meste vojenské auto v protismere.
Nehodám sa nevyhli
Na zmenu smeru jazdy síce od prvého dňa upozorňovala denná tlač či plagáty a na električkách boli nápisy „Jazdí sa vpravo!”, Napriek tomu si však tento rozsiahly zásah do zvyklostí - zvýšenú pozornosť si muselo vyžadovať napríklad len prechádzanie cez ulicu - vyžiadal množstvo dopravných nehôd.
Napríklad v Ostrave sa po prechode na jazdu vpravo stalo sedem nehôd, ktoré vtedajšia tlač pripisovala nezvyku vodičov na nové pravidlo.
V Prahe sa v prvý deň jazdy vpravo stalo 26 nehôd, väčšinou zrážok chodcov s električkami. Tou bola aj jediná tragická nehoda dňa, spojovaná s prechodom na nový spôsob jazdy, pri ktorej zomrel 49-ročný Josef Lhotský. V Kobylisích ho zrazila električka číslo 14, keď vstúpil do cesty, bez toho aby si uvedomil, že sa už jazdí po druhej strane.
Britský odkaz
Inak si ľudia na novinku celkom rýchlo zvykli, vpravo sa v Českej republike či na Slovensku jazdí dodnes a v Európe sa jazda na druhej strane drží už len v Írsku, Veľkej Británii a niekoľkých územiach, ktoré k Británii patrili či patria (Cyprus, Malta).
Aj vo svete je jazda po ľavej strane cesty rozšírená napospol v štátoch, ktoré niekedy v minulosti mali čo dočinenia s britskou nadvládou (Austrália, India, Pakistan, Južná Afrika), vľavo sa však napríklad jazdí aj v Japonsku a Indonézii.