Bratislava kedysi vyzerala úplne inak. Je to logické, naše hlavné mesto zažilo naprieč históriou svetlé aj temnejšie momenty. V minulosti bola obklopená dedinami, z ktorých niektoré zanikli a iné sa stali mestskými časťami (Vrakuňa, Jarovce, Devínska Nová Ves).
K jednej z dedín sa dodnes viaže strašidelná a tajomná povesť, ktorá možno mnohým nedá spávať. Ako píše Bratislavský kraj na svojom webe, blízko dnešnej Patrónky stála kedysi dedina s názvom Sellendorf. Okolo nej koluje hneď niekoľko strašidelných legiend, pretože mala byť v minulosti prekliata. My sa s tebou podelíme o tú najznámejšiu.
Stredoveký Sellendorf
Dedina stále presne medzi Patrónkou a Vojenskou nemocnicou medzi 13. a 15. storočím a známa bola najmä svojimi mlynmi. V tom čase ich mala naozaj úctyhodný počet - až deväť. Pšenicu si sem chodili mlieť nielen vtedajší Bratislavčania (vtedy ešte Prešpurčania), ale aj ľudia zo širokého okolia.
Múka z týchto mlynov bola údajne mimoriadne jemná a kvalitná. Mlyny sa postarali o to, aby dedina ekonomicky rástla. Nájsť si tu svojho času mohol až deväť hostincov a mimoriadne úrodné vinohrady. Jednoducho povedané, ak si bol zo Sellendorfu, žil si si ako kráľ.
Bohatstvo však dedinu neovplyvnilo tým najlepším spôsobom. Jej obyvatelia začali peniaze rozhadzovať. Zvykli si na pohodlný život na vysokej nohe a snažili sa na každom jednom človeku zarobiť čo najviac peňazí, samozrejme na úkor tých, ktorí chceli využívať ich mlyny.
Prekliata dedina
Podľa legendy jedného dňa navštívil Sellendorf starček s fúrikom plným obilia, ktoré si chcel dať pomlieť na múku. Chamtivý mlynár však nenechal nič dlžný svojej povesti a starčeka okradol. Ten to však nenechal len tak a išiel sa sťažovať sellendorfskému richtárovi. Ten mu však nijako nepomohol.
Pri odchode z dediny starčeka ešte sprevádzali posmešky miestnych mladíkov, na čo starý muž už stratil nervy. V hneve preto dedinu preklial. A jeho slová sa mali v tom momente naplniť - Sellendorf zmizol z povrchu zemského a duše jeho obyvateľov sú odsúdené na bezcieľne blúdenie.
Ako zlomiť kliatbu
Legenda však hovorí, že dedina sa raz za rok opäť vynorí z temnoty. Stať sa tak má vždy na Vianoce (čo je zhodou okolností deň, kedy človek nemá úplne chuť na nočné hľadanie prekliatej dediny). Tento čas má byť symbolický a odrážať chamtivosť a bezbožnosť obyvateľov Sellendorfu.
Ak by si však náhodou na dedinu v tento deň narazil, za žiadnych okolností si nemáš od jej duchov nič brať, pretože by v nej tvoja duša zostala uväznená taktiež. Starí Prešporčania ale verili, že pokiaľ by si mal so sebou aspoň jedno zrnko pšenice a dal si ho zomlieť v niektorom zo sellendorfských mlynov, dedinu by si raz a navždy vyslobodil.