Výsledky prvého kola prezidentských volieb hovoria jasne - v druhom kole sa o pár dní stretnú Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Títo dvaja získali od Slovákov najviac hlasov, no zároveň ani jeden nedokázal získať viac ako polovicu. Aj preto sa k volebným urnám 6. apríla vrátime.
Pripravili sme si pre teba profily oboch kandidátov. Ako sa dostali k politike, čím sa prezentujú a čo ich najviac rozdeľuje? To sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.
Kto je Peter Pellegrini?
- Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie na Univerzite Mateja Bela vo svojom rodnom meste a Ekonomickú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach. Od roku 1998 podnikal a v politike sa začal angažovať v roku 2002, keď sa stal asistentom poslanca Smeru Ľubomíra Vážneho.
- O štyri roky neskôr už za Smer prvýkrát zasadol v Národnej rade SR. Od roku 2012 bol dva roky štátnym tajomníkom na ministerstve financií. V roku 2014 bol krátko ministrom školstva, v rokoch 2014 až 2016 predsedom parlamentu. Pred nástupom do čela vlády bol od marca 2016 podpredsedom vlády a ministrom pre investície a informatizáciu.
- Do úradu premiéra nastúpil Pellegrini v marci 2018, keď vrcholila kríza okolo vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorá vyvolala v krajine mohutné demonštrácie. Vtedajší prezident Andrej Kiska ho poveril zostavením kabinetu po tom, ako prijal demisiu tretej vlády Roberta Fica. Na čele kabinetu skončil Pellegrini po porážke vo voľbách vo februári 2020. Ako volebný líder síce doviedol Smer-SD k lepšiemu výsledku, ako strane predpovedali prieskumy verejnej mienky, napriek tomu sociálni demokrati skončili v opozícii. Pellegriniho vláda potom podala demisiu.
- Pellegrini potom v máji 2020 najprv vyzval Fica na rezignáciu z čela Smeru-SD, nakoniec ale ohlásil odchod zo strany a založenie vlastného politického subjektu. A v októbri 2020 rezignoval na funkciu podpredsedu parlamentu, ktorú zastával od marca 2019.
- V minulosti pôsobil Pellegrini v dozorných radách viacerých spoločností a bol členom vedeckej rady Univerzity Mateja Bela. Hovorí po anglicky, rusky a nemecky. Má talianskych predkov, jeho priezvisko znamená v taliančine pútnik (pellegrino) respektíve pútnici (pellegrini).
- Po odchode zo strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) premiéra Fica v roku 2020 si Pellegrini založil vlastnú formáciu Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD). Vo vlaňajších septembrových parlamentných voľbách skončila jeho strana tretia so ziskom 14,7 percenta hlasov a 27 poslaneckých mandátov.
Kandidatúru na úrad prezidenta oznámil predseda vládnej strany Hlas-SD Pellegrini v polovici januára, s predvolebným mottom „Slovensko už potrebuje pokoj”.
Ekonóm a politik Pellegrini, predseda slovenskej vlády v rokoch 2018 až 2020, dlhé roky pôsobil v strane Smer-SD Roberta Fica a od vlaňajšieho októbra je druhýkrát predsedom parlamentu; prvýkrát túto funkciu zastával rok a pol od novembra 2014. Pellegrini je popri dosluhujúcej prezidentke Zuzane Čaputovej dlhodobo najpopulárnejším slovenským politikom.
Pellegrini v uplynulých týždňoch ako predseda parlamentu napríklad zintenzívnil zahraničné pracovné cesty a zúčastnil sa na tlačových konferenciách ministrov svojej strany. Jeho predvolebná kampaň ale kritizovali médiá ako vlažnú, podľa slovenského politológa Grigorija Mesežnikova sa vyhýbal konfrontácii so svojím súperom Korčokom. Ten sa nechal počuť, že Pellegrini sa chce do prezidentského úradu premlčať.
V pondelňajšej predvolebnej debate Peter Pellegrini reagoval na rozhodnutie českej vlády prerušiť pre rozdielne názory Prahy a Bratislavy na zahraničnú politiku medzivládnej konzultácie so slovenským kabinetom slovami: „Mrzí ma, že máme na Slovensku politikov, ktorí sa tešia z toho, aké gesto urobila česká vláda voči Slovensku. Neviem ako môže byť nejaká krajina kritizovaná za to, že nezdieľa taký militantný postoj ako Česká republika.”
A dodal, že Slovensko nemá stáť v pozore podľa toho, čo český premiér Petr Fiala "zakričí" z Prahy. Neskôr novinárom povedal, že ekonomická situácia Česka nie je ružová a podľa neho by sa Česko nemalo voči Slovensku stavať do úlohy staršieho brata. V rozprave sa Pellegrini tiež vyslovil za zastavenie paľby na Ukrajine a mierové rokovania.
Na otázku, že predtým ešte podporoval vojenskú pomoc Ukrajine, Pellergini v predvolebnej debate tvrdil, že sa postupom času ukázalo, že to k ničomu nevedie a že nastupuje snaha o mier. V záverečnom príhovore potom uviedol, že bolo dosť rozhádanej slovenskej spoločnosti a že je potrebné sa zjednotiť; práve kroky terajšej slovenskej vlády ale vyvolali opakované demonštrácie, na ktorých sa pravidelne zúčastnili tisíce ľudí.
Pellegrini po minuloročných voľbách pôvodne nevylučoval možnosť spojenia Hlasu-SD s dvoma liberálnymi stranami a s konzervatívnym Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). O zloženie vlády bez Smeru-SD usilovalo liberálne hnutie PS, ktoré vo voľbách skončilo na druhom mieste pred tretím Hlasom-SD a ktoré Pellegrinimu ponúklo aj funkciu premiéra.
Usiloval sa o podporu celej vládnej koalície, situáciu mu ale komplikovali útoky šéfa SNS Andreja Danka, ktorý na Pellegriniho útočil, aby priznal svoju sexuálnu orientáciu. Pellegrini je totiž slobodný a o svojom súkromnom živote mlčí, v bulvárnych médiách sa preto občas špekuluje o jeho homosexualite.
Pred minulými voľbami v roku 2020 vyvolal rozruch cenzúrny zásah do rozhovoru týždenníka Plus 7 s Pellegrinim. Vydavateľ týždenníka odmietol vytlačiť pasáž, týkajúcu sa Pellegriniho sexuálnej orientácie, o ktorej sa už dlhší čas špekulovalo (na priamu otázku, či je pravda, že je gay, odpovedal záporne).
Respondent podľa vydavateľa vyjadril nesúhlas s odtlačením. Šéfredaktorka týždenníka neskôr podala výpoveď s komentárom, že volebná líderka strany, ktorá sa vymedzuje proti homosexuálom, musí zvládnuť otázky na sexuálnu orientáciu. Strana Smer-SD sa okrem iného postavila proti registrovanému partnerstvu.
Kto je Ivan Korčok?
- Kariérny a skúsený diplomat Ivan Korčok sa narodil 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici, vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a postgraduálne aj Inštitút medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského v Bratislave.
- Na ministerstvo zahraničných vecí nastúpil už počas postgraduálneho štúdia v roku 1992, prešiel viacerými funkciami, pracoval na ambasádach v Nemecku a Švajčiarsku, pracoval v slovenskej misii pri NATO a viedol prístupové rozhovory Slovenska s alianciou. Bol tiež vedúcim slovenského zastúpenia pri EÚ. V rokoch 2015 až 2018 pôsobil za vlády Roberta Fica ako štátny tajomník (námestník) na MZV, politicky sa ale neangažoval.
- Označil sa za konzervatívca, ktorý je však priaznivcom pokroku a chápe meniacu sa spoločnosť. V tej súvislosti Korčok deklaroval, že ak by ako prezident dostal na stôl zákon o registrovanom partnerstve, podpísal by ho.
- Dva mesiace pred voľbami sa na internete začali šíriť dokumenty, ktoré údajne pochádzajú z archívov niekdajšej československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a hovoria o kontaktoch tajnej polície s Korčokom. Ten v reakcii uviedol, že s ŠtB nikdy nespolupracoval, čo potvrdzujú aj exministrove previerky na "prísne tajné" aj previerka NATO. Proti týmto správam sa ohradil aj Ústav pamäti národa.
- Je ženatý a má dvoch dospelých synov.
Diplomat a bývalý minister zahraničia z rokov 2021 až 2022 z vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera oznámil kandidatúru na prezidenta vlani na konci augusta. Jeho volebné heslo znie „slušne, ale rázne”. Svojou politikou oslovuje Korčok predovšetkým voličov súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej, a tiež mladých ľudí.
Podporu mu vyjadrila strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorá ho v minulosti ako nestraníka nominovala do vlády, a tiež Progresívne Slovensko (PS), ktoré je aktuálne najsilnejšou opozičnou stranou. Korčok tak má podporu väčšiny slovenskej liberálnej opozície, nedávno sa zaň postavilo aj opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Korčok dlhodobo kritizuje terajšiu vládnu koalíciu za jej niektoré rozhodnutia. Nedávne rozhodnutie českej vlády prerušiť medzivládne konzultácie so slovenským kabinetom označil za dôsledok zahraničnej politiky Bratislavy, keď premiér Robert Fico napríklad zastavil vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob a tvrdil, že stratégia západných krajín na Ukrajine zlyhala.
„Zodpovednosť je jednoznačne na Slovensku. To, čo sa stalo, je v neprospech Slovenskej republiky. Pálime mosty k našim susedom,” uviedol Ivan Korčok v pondelkovej predvolebnej debate. A svojho najväčšieho súpera Petra Pellegriniho bývalý šéf slovenskej diplomacie obvinil, že nerobí nič pre mier na Ukrajine, nepredložil žiadnu iniciatívu. „Mier, o ktorom hovoríte vy, je kapitulácia,” povedal Korčok.
Rozsiahle zmeny v trestnom práve a vládnu snahu ovládnuť verejnoprávny rozhlas a televíziu Korčok komentoval slovami: „Krajina nejde dobrým smerom. Súčasná štátna moc chce zobrať do rúk celú spoločnosť.” Práve vo voľbách hlavy štátu voliči podľa neho rozhodnú o tom, či súčasná vládna moc získa aj funkciu prezidenta, alebo sa voliči priklonia k inej alternatíve.
Politici súčasnej slovenskej vládnej koalície, ktorá nastúpila do úradu po predčasných voľbách z konca vlaňajšieho septembra, sú podľa Korčoka opojení mocou. Taktiež je za silnejšiu EÚ v oblasti zahraničnej politiky, pretože to je podľa neho slovenský záujem. Celkom jasno má ohľadom Ukrajiny - Rusko je agresor, Ukrajinci obeť a treba im pomáhať, nie falošne volať po mieri s ústupkami Rusom.
Ako prezident by Korčok chcel nanovo začať budovať vzťah Slovákov k vlasti. „Nechali sme si vziať z rúk napríklad tému vlastenectva, základného postoja nás všetkých voči vlastnej krajine. Som si istý, že sa to dá zmeniť, pretože mám takú odozvu zo slovenských miest, ktoré navštevujem,” popisoval.
