Začiatkom týždňa sa v médiách objavila správa, že sa študenti Gymnázia Antona Berlonáka v Senci rozhodli udať svojho učiteľa. Ako informoval portál Pluska, vyučujúci údajne verejne propagoval fašizmus, mladšie deti nútil zdraviť sa hajlovaním a údajne sa mal hrdiť aj tým, že zabil psa.
„Bojíme sa, že sa to nebude riešiť, že to pôjde do stratena,” povedala jedna zo študentiek školy pre portál. „My chceme len vyriešiť dlhotrvajúci problém s nelegálnym šírením a navádzaním na fašizmus a nacizmus na našej škole,” uviedla študentka.
Gymnázium mlčí
Škola sa k prípadu odmietla vyjadriť: „Toto je čisto interná záležitosť týkajúca sa školy a nebudem sa k tomu vyjadrovať,” odkázala médiám riaditeľka. Samotný podnet od študentov skončil na stole komisára pre deti. Ten ho vyhodnotil ako závažný, a tak odtiaľ hneď putoval na Generálnu prokuratúru.
„Vzhľadom k obsahu oznámenia komisár pre deti vyhodnotil podnet žiakov ako závažný a predmetnú vec bezodkladne postúpil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,” povedal pre portál komisár Jozef Mikloško.
Našej redakcii sa však podarilo osloviť dvoch študentov gymnázia, ktorý majú s učiteľom Slavomírom M. inú skúsenosť. Vzhľadom na to, že na škole prebieha interné vyšetrovanie celého prípadu, obaja si priali zostať v anonymite, redakcia však ich totožnosť pozná. Nie sú však spolužiaci, každý z nich na škole navštevuje iný ročník.
Študenti ho mali radi
„Učil ma dejepis aj občiansku náuku celé gymnaziálne štúdium. Ako učiteľ je výborný, veľmi sčítaný a vzdelaný v dejepise. Je to zároveň aj jeho koníček. Aj sám povedal, že sa zaujíma o politickú situáciu a pozerá, čo sa dá, videá, články, všetky zdroje. Má skvelý prejav, silný hlas a za tie roky, čo nás učil, tak mne aj chalanom z triedy dejepis tak priblížil, že sme sa oň začali aj reálne zaujímať,” opisuje učiteľa jeden zo študentov.
Žiakom sa mal venovať aj mimo školy - v rámci dejepisného krúžku mali chodiť napríklad aj na rekonštrukcie historických bitiek v okolí. Podľa študenta bol učiteľ tichý samotár, ktorý sa nedávno presťahoval do Senca, na samotnej škole však učí už dlhšie. Občas zvykol pred žiakmi riešiť politické témy, prípadne hovoriť svoje názory na niektoré udalosti.
„Napríklad v prípade nevysvetlenej smrti Milana Rastislava Štefánika nám začal hovoriť viaceré teórie, čo sa mohlo stať. To je niečo, čo by iný učiteľ dejepisu zrejme nespravil. Nie je to vyslovene zakázané, ale je to neobvyklé. Ale nikto s tým nikdy nemal žiadny problém, nikto ho na hodine nikdy neprerušil, že sa mu to nepáči,” opisuje hodiny s učiteľom.
Podľa neho nie je Slavomír M. žiadny konšpirátor, antivaxer, neverí v chemtrails ani čipovanie. „Občas nám ale povie alebo ukáže videá, čo by nám iné učiteľky neukázali alebo nepovedali. To je jeden ten bod, ktorý bol zahrnutý v podnete.”
Jeho slová nezávisle potvrdzuje aj druhý študent, ktorého redakcia oslovila. „Občas rozoberal súčasnú politickú situáciu alebo svoje názory. Ale nie je pravda, že by ich niekomu vnucoval alebo presadzoval. On len prezentoval viaceré smery, ale k ničomu sa neprikláňal,” vysvetľuje.
Riaditeľka ho viackrát napomenula
Obaja sa zhodujú, že k aktuálnej situácii vo svete a spoločnosti sa nevyjadroval, pokiaľ sa ho na to nepýtali samotní žiaci. „Väčšinou to bolo tak, že to boli žiaci, kto sa pýtal, a on nemal žiadne zábrany.” Zároveň však druhý študent dodáva, že ako vzorový učiteľ mohol povedať, že „prepáčte žiaci, ale proste k tomuto sa v škole nemôžem vyjadrovať.” Zhodujú sa však na to, že rozoberať na hodinách politiku nie je vždy správne.
Pre toto správanie na hodinách mal byť v minulosti riaditeľkou už dvakrát napomenutý - raz sa na neho sťažoval jeden z rodičov žiaka, druhýkrát samotný študent. V oboch prípadoch si mal celú situáciu vydiskutovať priamo s vedením školy. „Aj preto tá žiadosť zrejme bola podaná komisárovi. Tí, čo to podali, zrejme vedeli, že keď preskočia vedia, tak sa rýchlejšie dopracujú k radikálnejšiemu riešeniu. A samozrejme to hneď vybuchlo. Otázne ale je, či je to hodné až takéhoto vyhrotenia.”
Podľa oboch študentov s ním malo veľa žiakov dobré skúsenosti, lebo jeho prístup im nevadil. „A myslím, že táto časť žiakov je aj väčšinová, povedal by som aj 95 percentná. Proti nemu bolo možno len zopár jednotlivcov, ktorí to teraz zobrali do svojich rúk,” hovorí študent. „Inak to chápu, zle si to interpretujú,” dopĺňa ho druhý.
Psa nezastrelil, zhodujú sa študenti
Úplne inak to má byť aj so spomínaným zastrelením psa. Príbeh mal učiteľ používať ako ilustráciu v rámci témy, že nevedomosť zákona neospravedlňuje. „Raz nám na občianskej rozprával o právach. Išiel od najvyššieho práva až po obecné vyhlášky. A rámci nich nám hovoril, že keď bol mladý, v dedine sa rozšírila besnota psov a poľovníci mali povolený odstrel tých divých.”
S kamarátom, ktorý mal psa, mali vyliezť na čerešňu, zatiaľ čo psa nechali voľne pobehovať. Vtedy ho mal zastreliť poľovník. „Oni potom prišli a zistili, že im psa zastrelil a chceli to s ním vyriešiť. On ale mal to povolenie, o ktorom nevedeli, a tým pádom poľovník nemal žiadny trest. To je to, čo nám povedal,” potvrdzujú rovnaký príbeh obaja študenti, ktorých delí niekoľko ročníkov. Každý z nich ho počul priamo od učiteľa na hodine občianskej.
„S tým psom je to v tom článku úplne prekrútený príbeh, veľmi vzdialený od reality. Celé triedy sa zhodli v tom, že to nebolo tak, ako opisuje článok.” O tom, že situácia s učiteľom je inak, ako bolo prezentované, má svedčiť aj utorkové zhromaždenie žiakov.
Žiaci ho podporili
„Zhromaždili sme sa všetci, čo sme mu chceli nejakú podporu vyjadriť, lebo všetci sme si to čítali a nesúhlasili s tým, čo tam písali. A v mene toho, že chceme bojovať proti dezinformáciám, aby sa neničilo meno našej školy a aj učiteľov, tak sme sa väčšina zhromaždili. Tam sme riaditeľke povedali, že vieme, ako to bolo a nechceli by sme, aby sa našej škole takto verejne ničilo jej meno.”
V ten deň mal v škole ešte byť aj samotný učiteľ. „Tiež prišiel a povedal, že nám ďakuje za podporu, ale teraz už v škole nie je,” hovorí jeden zo študentov. Okrem toho dodali, že sa nikdy nestretli s tým, že by od nich Slavomír M. vyžadoval hajlovanie, ako sa pôvodne písalo.
„Určite by sme o tom vedeli, keď sme sa s kamarátmi rozprávali. Naša trieda, ani nikto z ďalších, s kým som sa rozprával, sa s tým nestretla. Dokonca na občianskej nám aj hovoril, že prejavy fašizmu a hajlovanie na verejnosti sú tiež trestné činy. Skôr by som povedal, že on bol viac proti tomu, aby sme to robili.”
„Tie obvinenia ani nedávajú zmysel. Veď on je člen protifašistického odboja. Minulý rok bolo stretnutie s členom národného povstania v kultúrnom dome, takže on nijako nikoho neobmedzuje. Skôr by som povedal, že je to opačne,” dopĺňa druhý študent.
Obaja sa zhodujú na tom, že učiteľ patril k tým interaktívnejším. „Za moju triedu môžem povedať, lebo akurát sme sa o tom rozprávali, že keď je tam tá interakcia študent - učiteľ, tak to vytvára príjemnejšiu atmosféru a lepšie sa pracuje a učí. Ale je pravda aj to, že veľakrát, keď sa aj vyjadril k nejakým takým kontroverznejším témam, tak to bolo vždy preto, že nás to zaujímalo. Ak by sme sa ho to nepýtali, tak by ho to ani nenapadlo nám to hovoriť,” dodáva študent.
