Obec Plešivec je známa najmä ľuďom, ktorí žijú na Gemeri, prípadne tým, ktorí sa zaujímajú o industriálnu históriu, pamiatky a urban exploration (objavovanie opustených budov). Pre ostatných ide dnes už o bohom zabudnuté miesto, no nie vždy tomu tak bolo.
Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bubekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol. Z hradu sa už ale zachovala iba časť jedného z múrov. V 18. a 19. storočí bol dokonca Plešivec sídlom Gemerskej stolice.
Priemyselné centrum
V druhej polovici 19. storočia nastal v obci priemyselný rozvoj. Okrem iného bola postavená Miklóssyovská oceliareň, výrobňa elektrickej energie a nová celulózka, prvý papierenský závod v Uhorsku. Taktiež Manó Huppert otvoril magnezitku a vznikla tiež továreň na výrobu palíc, klincov a náradia.
Vznikli tak jedinečné industriálne objekty, ktoré ale v súčasnosti chátrajú. A zatiaľ čo inde vo svete by sa z nich mohlo stať jedinečné kultúrne centrum, príbeh z Plešivca je taký typický „slovenský”.
„Neveríme vlastným očiam, čo sa to zas na Slovensku deje. Štát chce zbúrať vlastné kultúrne dedičstvo a nemá na to ani žiadny veľký dôvod. Ide o celý rad industriálnych stavieb v obci Plešivec na Gemeri, z ktorých najstaršie sú z prelomu 19. a 20. storočia,” napísalo združenie Čierne diery v príspevku na svojej facebookovej stránke.
Dajú sa zachrániť
Ako pokračuje, ide o posledné ohrozené druhy z industriálnej éry. „A rozhodne nie sú v beznádejnom stave, hoci už dlhšie chátrajú bez využitia – v majetku štátu, v správe Železníc Slovenskej republiky.” Podľa oficiálneho vyjadrenia pamiatkarov by ich stačilo ošetriť, aby do nich nezatekalo, kým sa nenájde nový účel.
Pre lokalitu nie je známy žiadny špeciálny zámer. „V tejto časti Gemera sa nedá hovoriť o veľkom tlaku investorov na pozemky. A predsa – štátne železnice chcú vynaložiť pomerne veľké financie na to, aby zbúrali súbor stavieb. Namiesto toho, aby sa ich pokúsili oživiť ako súčasť vlastnej histórie.”
Uvoľnené pozemky pri železnici potom uvažujú ponúknuť na predaj alebo na prenájom. Budovy podľa Čiernych dier nemajú pamiatkovú ochranu podľa zákona, preto je možné ich zbúrať – alebo upraviť na nové využitie. Pamiatkari však veľmi dobre poznajú ich hodnoty.
Podpor zachovanie petíciou
„Najstaršia budova bola postavená ako parný alebo elektrický valcový mlyn od rožňavského staviteľa Nándora Szilvássyho. Po znárodnení sa mlyn stal skladom obilnín. V časti objektu fungovala parketáreň. V ďalšom objekte bol kultúrny dom Plešivca. V ďalšom napríklad závodná kuchyňa. Najstaršiu éru železníc, keď ešte fungoval parný pohon, dodnes pripomína vežový vodojem, jeden z najhodnotnejších na Slovensku,” opisuje lokalitu združenie.
Jedných dychom však dodáva, že ešte stále nie je nič rozhodnuté a štátne železnice zatiaľ nepodpísali zmluvy o búraní. Aj preto Čierne diery prosia ľudí, aby podpísali petíciu na záchranu budov. Podpísať ju môžeš na tomto odkaze. Nateraz ju už podpísalo viac ako 5 600 ľudí.
„Podobných industriálnych pamiatok sme si už na Slovensku zbúrali priveľa. Tieto sú vo vlastníctve štátu, teda nás všetkých. Štátne železnice ich môžu zakonzervovať ako súčasť vlastnej histórie. Aspoň zatiaľ, kým im nedokážu nájsť nové využitie. Vo svete je množstvo príkladov,” dodáva združenie na záver.