Imobilná umelkyňa Zorka Lednárová cestovala so synom z Prahy do Bratislavy. Lístky si rezervovala dva dni dopredu. Cena lístka pre ťažko zdravotne postihnutých spolu s miestenkou sa pohybuje približne na úrovni 25 eur. Za také peniaze však nakoniec sedela medzi kartónmi piva a jedla. Kvôli prerobenému kupé pre imobilných na minibar ju chceli umiestniť do vyhradeného miesta pre bicykle a batožiny. „Čo si sakra myslia! Bez klímy a v tom hluku päť hodín?!“ Rozčuľuje sa sochárka na sociálnej sieti. Kvôli svojmu elektrickému dýchaciemu prístroju však nemohla byť ani v priestore pre bicykle, keďže tam elektrina chýba.
Nakoniec jej uvolnili miesto medzi krabicami s jedlom a nápojmi. „Plechovky nám padajú rovno na hlavu. Oni majú imobilných ľudí úplne na háku,“ opisuje frustrujúcu cestu vlakom. Päťhodinovú cestu v minibare, v neznesiteľnej horúčave a hluku, pretože kvôli krabiciam sa nedali zavrieť ani dvere, prirovnala mladá výtvarníčka k peklu.
K danému incidentu sa vyjadrili aj zo Železničnej spoločnosti Slovensko. Na sociálnej sieti napísali spolu s Českými dráhami verejné ospravedlnenie a vysvetlenie celej situácie. „Vo vlaku EC Metropolitan 279 nebol radený reštauračný vozeň (žiaľ, stáva sa to pre nedostatok dostupných vozňov, ktorý spôsobila aj korona a extrémny nárast cien dielov). V takomto prípade sa dáva do vlaku ako náhrada minibarový vozík, aby bola zabezpečená aspoň základná možnosť občerstvenia. Pre takýto účel je v tomto vlaku vo vozni číslo 369 vyhradený oddiel, do ktorého sa nepredávajú miestenky. Lenže včera, České dráhy, minibarový vozík umiestnili do vozňa číslo 370, teda nesprávne. České dráhy sme požiadali o prešetrenie a vysvetlenie,“ vysvetľuje Tomáš Kováč zo ZSSK.
Slováci hodili vinu na Čechov, a tí zase na chudáka zamestnanca, ktorý obsluhoval minibar. „V tomto prípade išlo o chybu jedného konkrétneho zamestnanca, ktorý nevyužil svoj štandardný vyhradený oddiel, ale využil tento špeciálny oddiel vyhradený pre cestujúcich na vozíku. Celá záležitosť nás mrzí a je naďalej v internom šetrení spoločnosti, a v riešení s naším dodávateľom, aby sa takýto incident už neopakoval,“ objasnil situáciu a ospravedlnil sa zástupca Českých dráh.
Umelkyňa už v dávnejšom rozhovore pre sme.sk povedala, že ľudia na vozíku to majú na Slovensku náročné. „Autá trúbia, vodiči na mňa ukazujú. Na chodníkoch parkujú autá tak, že neprejdem, alebo to nie je uspôsobené. Na Slovensku som veľmi odkázaná na to, že mi niekto pomáha. Keď chcem niekam ísť v Nemecku, sadnem na elektrický vozík a idem. Tu je to veľmi komplikované.“
