Za necelých 39 rokov stihol Milan Rastislav Štefánik prežiť niekoľko plnohodnotných životov. Stal sa významným astronómom, cestovateľom, vojenským pilotom, francúzskym generálom, ale predovšetkým spoluzakladateľom prvého československého štátu.
Svoje etické a mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnula jedna z najväčších osobností našej histórie do troch slov, „veriť – milovať – pracovať". Napriek tomu, že o ňom počúvame denne, mnohé fakty z jeho života zostávajú pre verejnosť stále neznáme.
Krstným otcom mu bol hudobný skladateľ
Milan Rastislav Štefánik pochádzal z viacdetnej rodiny. Budúci velikán mal štyri sestry a piatich bratov, ďalší dvaja bratia zomreli ešte ako deti. Jeho krstným otcom bol Štefan Fajnor, hudobný skladateľ, ktorý zhudobnil báseň Kto za pravdu horí.
Študoval aj v maďarčine
Okrem rodných Košarísk navštevoval aj školu v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine. Práve tam študoval v jazyku našich južných susedov. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval.
Na vysokoškolské štúdiá zamieril do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.
Trikrát vystúpil na Mont Blanc
Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína odišiel do Paríža, kde začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon pod vedením známeho francúzskeho astronóma a fyzika, profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.
Počas tohto obdobia vystúpil trikrát na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Francúzskym občanom sa stal Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Prijali ho králi, cisár, pápež aj kráľovné
Na svojich cestách – predovšetkým vo svojej diplomatickej činnosti – sa stretol napríklad s ruským cárom Mikulášom II., rumunským kráľom Ferdinandom, talianskou kráľovnou Margaretou, prijal ho japonský cisár, ale aj pápež Benedikt XV., premiéri či prezidenti mnohých štátov.
Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte, píše web Aktuality.
Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného československého štátu. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Zdravotné problémy
Veľa sa o tom nehovorí, ale Štefánik počas celého života trpel zdravotnými ťažkosťami. Ešte ako chlapec prekonal ovčie kiahne, po ktorých mu zostala zjazvená tvár. Inak mával problémy so žalúdkom a aj odpadával.
Ohromný záber záujmov
Jeho záujem o dianie bol v podstate nekonečný. Štefánik sa zaujímal sa o výtvarné umenie, numizmatiku, hudbu, fotografoval, bol faleristom (historická veda), mal záľubu dokonca aj v kúzelníctve. Okrem toho rád hral šach, tancoval či varil.
Ako cestovateľ – za pozorovaniami a plnením svojich povinností – precestoval dvakrát okolo sveta; bol tiež prvým Slovákom, ktorý vystúpil na spomínaný Mont Blanc.
Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného československého štátu. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Minister vojny
Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný Česko-Slovenský štát vznikol 28. októbra 1918.
Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa z talianskeho mesta Udine vracal do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
