Na Slovensku je vakcínou proti covidu zaočkovaných len niečo cez 50 percent populácie. Toto číslo sa nedá nazvať inak, ako nízkym. A vyzerá to tak, že k výrazne väčšej zaočkovanosti ľudí nemotivovali ani finančné príspevky, či v minulosti toľko propagovaná Matovičova očkovacia lotéria.
Prečo to tak je? Nad tým si lámu hlavu mnohí sociológovia, zdravotnícki experti či politici. Matematik Richard Kollár v súvislosti s touto problematikou nedávno poukázal na veľmi zaujímavý fakt, ktorý pravdepodobne zohráva kľúčovú úlohu v našej nízkej zaočkovanosti.
Sociálne siete nie sú hlavný problém
„Čakal som, že rozhodujúce bude to, koľko ľudí verí najviac lekárom. Ale nie, u nás lekárom v oblastí vakcín v období na začiatku vakcinácie dôverovalo relatívne viac ľudí ako v Taliansku, či na Cypre a rovnako veľa ako v Dánsku,“ uviedol v statuse na svojom Facebooku matematik.
Richard Kollár sa problematikami spojenými s pandémiou covid 19 zaoberá dlhodobo. Nedávno sa zúčastnil verejnej panelovej diskusie s odborníkmi z viacerých európskych krajín. Diskusia bola venovaná analýze práve toho, prečo v niektorých krajinách bol záujem o vakcináciu vysoký (napr. Dánsko a Portugalsko) a v niektorých ani nie (napr. Slovensko, Bulharsko, či Rusko).
Hlavným problémom podľa matematika nie sú ani sociálne siete, ktoré často bývajú zdrojom hoaxov o pandémii. „Dobre, tak to môžu byť sociálne siete. Tam sa najviac šíria nezmysly o čipoch vo vakcíne, či o úmrtiach a náraste tretieho a štvrtého oka všetkých naokolo po očkovaní. Ale nie, percento ľudí, ktorí najviac veria ohľadom vakcín sociálnym sieťam je u nás (7%) takmer rovnaké ako v Nemecku a na Cypre je takých ľudí relatívne takmer dvakrát viac ako na Slovensku,“ napísal na sociálnej sieti Kollár.
Ukázalo sa, že nerozhoduje ani to, koľko ľudí dôveruje médiám, vláde a jej inštitúciám, webstránkám či Európskej únii.
„Iste, vidno tam rôzne korelácie, ale nie sú dostatočne silné a presvedčivé,“ píše matematik.
Jedna pani povedala
Prečo teda máme takú nízku zaočkovanosť? Matematik tvrdí, že Slováci najviac dajú na názor svojho blízkeho okolia.
„A tam zrazu až na jednu vynimku (Rakúsko) trčia najvyššie Bulharsko (39%), Chorvátsko (32%), Rumunsko (30%), Maďarsko (28%), Poľsko (26%) a samozrejme Slovensko (28%). V týchto krajinách najviac veríme sami sebe. O vakcínach vie najviac náš švagor, kolega, šofér autobusu, kamarátka predavačka, či suseda. Väčšie percento už verí len lekárom a zdravotníckym inštitúciám,“ analyzuje Kollár.
Množstvo ľudí sa pritom ani nezamýšľa, že človek z ich okolia, ktorý im prezentuje svoj názor na očkovanie, nie je imunológ, virológ či iný kompetentný špecialista.
„Európska lieková agentúra môže tvrdiť, že vakcína je bezpečná, ale teta pozná kolegyňu, ktorej stryná padla po očkovaní ako kabela. Vo večerných správach môžu odborníci tvrdiť, že vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé, ale Fero v krčme hovoril, že to tak nie je, a on by mi predsa neklamal."
„Jeho suseda upratuje v nemocnici, hovorila mu, o tých mŕtvolách všade, ktoré nevykazujeme a klameme o príčine ich smrti. Hovorila tiež, že plné špitály sú zaočkovaných, vypadávajú im všetky vlasy a šúpe sa im koža. Dostávajú rakovinu. A všetci majú čipy,“ popisuje v príkladoch matematik.
„Jednoducho krajiny, ktoré sa najmenej zaočkovali, spája dôvera najmä v svoje vlastné informácie. Od tých, ktorých poznáme a ktorí nám predsa len chcú vždy to najlepšie. Oni by nám predsa neklamali a nedávali by nám neoverené informácie. Veď oni jasne vedia, čo je klamstvo a čo nie.“
Netýka sa to len očkovania
Richard Kollár si myslí, že korene tohto problému nesúvisia len s pandémiou.
„Ja za tým naivne vidím najmä to, že veľkú časť našej spoločnosti štát v posledných desaťročiach opustil. Nezaujíma sa o nich, neposkytuje im to, čo by od neho oni subjektívne potrebovali. Lekári majú veľa pacientov a nemajú čas si ich príbehy poriadne vypočuť, nesprávajú sa k ním tak, ako by verejnosť očakávala (tu môže byť rozdiel vo veľkých mestách). Štátne inštitúcie ľudí len otravujú s hovadinami, nedokážu vymôcť spravodlivosť, nepomôžu s reálnymi problémami bežných občanov," myslí si.
„Školy učia síce chemické vzorce, ale nie to, o čom majú ľudia pocit, že to budú potrebovať. A aj mnohí vzdelaní, si o nezaočkovaných myslia, že sú to samí hlúpi dezoláti a sú všetkému na vine. Nechávame tak obrovskú skupinu ľudí napospas samých sebe," uzatvára.