Bol prvým röntgenológom na Slovensku, ako aj prvým docentom a profesorom röntgenológie v Uhorsku.
Okrem toho, bol aj zakladateľom nového vedného odboru – rádiológie. Pracoval v regióne, kde bola zdravotná starostlivosť na veľmi nízkej úrovni – v oblasti personálneho zabezpečenia, a aj v rámci zdravotníckej osvety.
Lekár chudobných
MUDr. Vojtech Alexander sa narodil 30. mája 1857 v Kežmarku. Jeho otec Ignác Alexander bol mešťanostom a neskôr mestským kapitánom. Vyznačoval sa spravodlivosťou, pedantnosťou, poriadkom a ľudským vzťahom ku človeku.
Rodičia mu odmalička vštepovali zmysel pre povinnosť, čestnosť, pozitívny vzťah k práci, pričom nezabúdali ani na sociálne cítenie ku slabším, chorým a bezmocným. Tieto hodnoty ho neskôr sprevádzali celým životom, a vyslúžil si vďaka nim aj označenie „lekár chudobných". Jeho matka Rosina Matilda (rodená Beck) pochádzala zo spišskonemeckej rodiny.
Už počas štúdií na základe dobrých študijných výsledkov a víťaznej odborno-vedeckej práce z oblasti topografickej anatómie pracoval ako pomocná vedecká sila v budapeštianskom Anatomickom ústave a v Patologickom ústave. Na naliehanie otca sa po ukončení štúdií vrátil do rodného mesta, kde sa stal mestským lekárom. Naďalej však živo sledoval vedecké dianie vo svete, publikoval a prednášal, najmä v Spolku spišských lekárov a lekárnikov.
V histórii ľudstva existujú také objavy, ktoré zmenili dejiny ľudstva. Medzi nich nesporne patrí aj objavenie X lúčov, ktoré sa podarilo identifikovať 8. novembra 1895 nemeckému fyzikovi Wilhelmovi Konradovi Röntgenovi, docentovi na univerzite vo Würzburgu.
Napriek tomu, že doktor Alexander žil ďaleko od veľkých lekárskych centier, akými bola Viedeň, Praha, či Budapešť, neprestal sa medicínsky vyvíjať. Keď sa v roku 1896 medzi lekárov dostala vedecká práca o X-lúčoch, bol absolútne nadšený touto novou myšlienkou, dokonca sa aj osobne stretol s Röntgenom, od ktorého získal cenné informácie o X-lúčoch a o prístroji. Píše web Osobnosti.
Od tejto chvíle, sa snažil Kežmarčanov presvedčiť, že mesto musí mať svoj röntgen, čo sa mu aj podarilo.
Osobná tragédia
Rok 1901 bol v jeho odbornom vývoji obrovským medzníkom. Bohužiaľ Alexander ešte netušil, že s významným úspechom príde aj tragická udalosť. Jeho manželka bola práve v tom čase tehotná. Doktor sa začal zapodievať röntgenovým obrazom detského skeletu-kostry. Žiaľ, Alexander aj keď bol seriózny lekár a vedec, nepoznal škodlivosť X-lúčov na živý organizmus.
V tom istom roku vyhotovil sériu snímok vývoja ľudského plodu, keď raz mesačne sledoval pomocou X-lúčov embryonálny vývoj svojho budúceho syna Imricha. A tak X-lúče nepriaznivo zapôsobili na veľmi citlivý základ nervového systému ľudského plodu a poškodili jeho mozog. Chlapec sa narodil postihnutý.
Svetové prvenstvo
Neúnavnými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok. Na nich ako prvý na svete odborne vysvetľoval schopnosť röntgenového obrazu poskytnúť aj predstavu hĺbky.
Tento jav nazval plastikou röntgenového obrazu. Podľa toho vypracoval metodiku plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie
Vojtech Alexander výsledky svojich výskumov prezentoval v prednáškach a odborných prácach, ktoré boli publikované v domácich a zahraničných (väčšinou v nemeckých) časopisoch. Postupne sa stal slávnym vo vedeckom svete. Vo svojej práci využíval poznatky z anatómie a patológie, osvojenie si röntgenovej techniky a fotografickej techniky, vďaka čomu boli jeho snímky vzorné a bezchybné.
O tom, že X lúče môžu aj škodiť a spôsobovať rôzne závažné ochorenia, sa ľudia dozvedeli až oveľa neskoršie. A tak sa do histórie zapísali aj pionieri rádiológie, ktorí sa stali obeťami X lúčov. Jedným z nich bol aj Alexander, ktorý sa ožarovaniu venoval tak náruživo, až si nevšímal to, že na prstoch sa mu začínajú objavovať príznaky radiačného poškodenia.
Krátko po novom roku1916 začína chorľavieť. Je unavený, pociťuje bolesť hlavy a svalstva končatín, potí sa a má zvýšenú teplotu.
Zo soboty na nedeľu 15. januára 1916 náhle zomiera na zlyhanie srdca. Doposiaľ sa presne nevie, či podľahol chrípke alebo akútnej leukémii.
