Lucie Kotenová sa rozhodla pre profesijnú dráhu, ktorá ju odlišuje od väčšiny jej rovesníkov – už v devätnástich rokoch pôsobí ako striptérka v pražskom klube. Hoci sa stretáva s netradičnými požiadavkami zákazníkov či nepochopením zo strany rodičov, svoju prácu miluje a nevzdala by sa jej ani kvôli partnerovi. Na sociálnych sieťach zároveň otvorene vystupuje proti predsudkom, ktoré sú s týmto povolaním spojené.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako sa Lucie vôbec dostala k práci v strip klube
- ktorá časť je na jej pracovnej noci najhoršia
- či chodia do strip klubov aj ženy
- kedy zákazník prekročil hranicu a musela to riešiť polícia
- koľko si dokáže približne zarobiť a čo všetko jej táto práca pokrýva
Máš 19 rokov a pracuješ v strip klube – ako sa k tomu človek vlastne dostane?
K stripu som sa dostala úplnou náhodou. Predtým som sa viac venovala OnlyFans scéne, ale to teraz dávam bokom, lebo sa sústredím hlavne na strip. Začalo to tým, že mala moja známa kontakt na jeden klub a raz sme spolu vyrazili von. Boli sme samozrejme opité, tancovali sme a zrazu nám napadlo: keď nás to tak baví a ide nám to, prečo to neskúsiť aj profesne?
Tak sme napísali do toho strip klubu a ešte v ten deň sme začali pracovať. Bolo to celé úplne spontánne a neplánované. A mám pocit, že takto sa k tomu dostane väčšina dievčat – úplne omylom. Keď vyrastáš, predsa snívaš o tom, že budeš doktorka alebo právnička, nie striptérka (smiech). To nie je práca, ktorú máš vysnívanú už v osemnástich, ako brigádu v mekáči. Do stripu sa podľa mňa človek nikdy nedostane po nejakej vyšliapanej ceste, proste do toho spadneš – a vždy tak trochu omylom.
Pamätáš si, čo si si o striptérkach myslela, kým si sa sama nestala jednou z nich?
Mne vlastne nikdy nedochádzalo, že toto je reálne povolanie. Do tejto branže som spadla hrozne mladá – začala som s tým tesne po devätnástke. Predtým som pritom ani nikdy nebola v stripklube, takže som vôbec netušila, ako to tam vyzerá. Nemala som predstavu ani o tom, aké dievčatá tam vlastne pracujú. Takže k tomu naozaj neviem nič povedať – pre mňa to bolo úplne nové a nepoznané prostredie.
Čo je podľa teba najväčší mýtus, ktorý koluje medzi ľuďmi o striptérkach?
Podľa mňa najväčší mýtus, ktorý o striptérkach koluje je ten, že spia so svojimi zákazníkmi. To vôbec nie je pravda. Je tam síce tenká hranica, ale je obrovský rozdiel medzi tým, keď dievča robí strip, a keď robí eskort alebo poskytuje podobné služby.
Keď sa bavíme o striptérkach, tak je to jednoducho mýtus. Strip je čisto práca a rada to prirovnávam k bežným povolaniam – je to, ako keby ste prišli do potravín za predavačkou a spýtali sa jej, či spí so zákazníkmi. To by vám prišlo úplne absurdné. Tak prečo sa to automaticky predpokladá o striptérkach? Pre mňa je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že strip je len pracovná pozícia. To, že si striptérka, ťa nijako nedefinuje ako človeka.
V seriáloch a filmoch to vždy vyzerá ako veľká show plná lesku. Ako v skutočnosti vyzerá tvoja noc v klube – od toho, keď sa pripravuješ, až po cestu domov ráno?
Do práce chodím vždy skoro, ešte dve hodiny pred otvorením. Chcem mať pokoj na to, aby som sa namaľovala, učesala a pripravila. Väčšina dievčat príde už hotová a len sa rýchlo prezlečie, ale mne to takto vyhovuje viac.
Samotný večer potom veľmi záleží od toho, či sú tam ľudia alebo nie. Ale väčšinou je to fakt sranda – tancuješ, bavíš sa so zákazníkmi, piješ s ostatnými dievčatami…tie večery sú vo všeobecnosti super. Samozrejme, únava príde, predsa len je to nočná práca, s tým však treba rátať.
Najhoršie sú ale cesty domov. Celý večer je fajn, ale keď skončíš a máš ísť ráno domov, to je úplne otrasné. Ako mladé dievča na Václaváku sa tam necítim bezpečne, hromadná doprava pre mňa neprichádza do úvahy. Musím chodiť taxíkom, inak by som bola terčom pre všelijakých úchylov. Bez nejakého obťažovania sa vtedy jednoducho domov nedostaneš. Keď začneš so stripom, cítiš sa fakt ako v GTA. Je to ako hra – úplne iný svet, ktorý si nevieš predstaviť, kým v ňom nezačneš fungovať.
Vieš opísať zákulisie? Je tam skôr rivalita, alebo sa baby navzájom podporujú?
Mám za sebou už dosť brigád a prác, ale kolektív v striptíze musím pochváliť úplne najviac. Som dosť introvert a veľmi citlivá na prostredie, v ktorom pracujem, takže som mala obavy – najmä z rivality, keďže ide o dievčenský kolektív a peniaze zároveň.
Jasné, občas sa ktosi poháda, že mu niekto „prebral zákazníka“, a nejaké klebety tam vždy sú. Ale celkovo sa tam cítim najlepšie zo všetkých miest, kde som doteraz robila. Baby si navzájom pomáhajú, držia spolu a tá atmosféra vzadu je veľmi podporná. Samozrejme, pár výnimiek sa nájde všade, ale ako celok – na tento kolektív nedám dopustiť.
Treba nejaký špeciálny skill, aby sa mohla stať žena striptérkou? Je to skôr o tanečných schopnostiach, vzhľade, charizme, alebo o všetkom naraz?
Na tejto práci je super, že ju môže robiť naozaj ktokoľvek. Nepotrebujete žiadne špeciálne schopnosti. Ja som napríklad na začiatku vôbec nevedela chodiť na opätkoch – tie topánky som mala prvýkrát na nohách až v práci. A ani tancovať nemusíte vedieť.
Samozrejme, je lepšie, keď ste upravená a máte nejaké zručnosti, pôsobí to lepšie a robí to prácu jednoduchšou. Ale úplne najdôležitejšia je komunikácia. V podstate je to ako obchod – ťaháte z ľudí drinky a tance. Môžete byť krásna a skvele tancovať, ale keď neviete komunikovať, ste stratená.
Jasné, občas za vami príde zákazník sám, že ste pekná a chce s vami drink. Ale väčšinou si to musíte odkomunikovať sama. Preto platí, že čím lepšie viete komunikovať a čím viac jazykov ovládate, tým lepšie pre vás. Cudzincov tam chodí veľa a čeština často nestačí.
Predpokladám, že s klientmi je to kapitola sama o sebe. Aký typ ľudí k vám najčastejšie chodí? Sú medzi nimi aj ženy?
Ľudia si často myslia, že do stripklubu chodia len nejakí zanedbaní starci. Ale to vôbec nie je pravda. Chodia tam všetky vekové kategórie – od osemnástich až po neviem aký vek – v podstate všetky vekové kategórie, pre ktoré je to legálne. Nájdeš tam mužov aj ženy z rôznych spoločenských vrstiev.
Nie je to teda tak, že by tam sedeli len nejakí nešťastníci bez manželiek. Často tam zavítajú aj zazobaní podnikatelia alebo ľudia, ktorí pôsobia úplne bežne. Proste narazíš na kohokoľvek.
Pamätáš si na najbizarnejšiu požiadavku, ktorú si dostala?
Dostávam veľmi veľa divných požiadaviek. Teraz ani nemyslím tie ohľadom sexu – to dávam bokom. Ale čo sa týka priamo stripu, občas sa objavia fakt kuriózne situácie. Keď som bola na lap dance, jeden zákazník napríklad chcel, aby mi mohol lízať pazuchy.
Alebo si jeden zákazník zaplatil mňa a moju kamarátku na lesbishow na 20 minút. Bolo to v Nemecku, v jednej veľkej miestnosti a pôvodná predstava lesbishow sa nakoniec zmenila tak, že nám obidvom počas 20 minút na striedačku len lízal nohy. Bola to moja prvá skúsenosť s footfetishom a spočiatku som bola nervózna, keďže to bolo pre mňa nové. Nakoniec to však nebolo vôbec zlé – práve naopak, vo mne to prebudilo zvedavosť a chuť skúšať nové veci.
Stalo sa ti už, že nejaký návštevník prekročil hranice a vznikla z toho nepríjemná situácia? Ako sa to riešilo?
Stalo sa mi párkrát, že zákazníci nerešpektovali pravidlo, že sa nesmú vyzliekať. Napríklad pri lap dance na mňa jeden chlap vytiahol svoje prirodzenie. Začala som naňho kričať a ušla som – takto to väčšinou riešim, že začnem kričať a odídem.
Keď som chodila pracovať do Nemecka, stalo sa mi tiež, že jeden chlap mi nechcel nič kúpiť, ani tanec, len sa so mnou túžil rozprávať. Začal mi divne siahať medzi nohy, tak som mu tak silno chytila ruku, že mi odleteli umelé nechty a takmer som mu spravila dieru do ruky. Začala som naňho kričať a nadávať mu, že si to nemôže dovoliť.
A ešte jeden extrém – v Nemecku som vychytala super zákazníka, ktorý najprv kupoval veľa veľkých fliaš, nechal nám 2,5 tisíca eur a potom sa vyhrážal, že ho chceme len okradnúť. Dokonca mi hovoril, že príde vystrieľať celý klub a všetkých nás pozabíjať. To už musela riešiť polícia.
Je to dobre platená práca? A ak to nie je tajné, koľko si vieš za mesiac zhruba zarobiť?
O zárobku sa nedá presne hovoriť, pretože je to veľmi individuálne. Niekedy ste večer schopní nezarobiť skoro nič, inokedy 20–30 tisíc kč (830–1227 eur). Nedá sa to presne určiť, ale ak to mám zhrnúť, táto práca mi v devätnástich rokoch dokáže zaplatiť súkromnú školu, garsónku v Prahe a základné veci, ktoré na život potrebujem.
Mám svoj prenajatý byt, auto a na svoj vek si myslím, že to je úplne super. Konkrétnu sumu ale nedokážem povedať – dá sa za týždeň zarobiť 5 tisíc (cca 205 eur), inokedy 60 tisíc (cca 2455 eur). Záleží to na ľuďoch a na tom, aká ste schopná. Ale ak je to vaša jediná práca, dá sa z toho vyžiť úplne v pohode.
Ak randíš, ako na tvoj job reagujú muži?
Čo sa týka mužov, je to náročnejšie. Keď ste stále v práci obklopená mužmi, často na nich v osobnom živote ani nemáte chuť – a bola som rada, že vlastne žiadneho chlapa tam ani nemám. Poslednú dobu som však otvorenejšia tomu, že by som chcela partnera, ale je to ťažšie, pretože ľudia ma vnímajú cez moju prácu.
Na sociálnych sieťach sa prezentujem tak, ako sa prezentujem a ľudia ma potom často vidia len ako telo. To je problém aj na zoznamovacích aplikáciách – mám Tinder, nechcem len jednorázovky, ale keď majú na vás nálepku „striptérka“, vidia vás často iba ako objekt.
Preto som sa rozhodla ukazovať, že je to len práca, nie definícia človeka. Nedávno som sa stretla s chlapcom, s ktorým bolo všetko fajn, ale po chvíli mi napísal, že by to kvôli mojej práci nešlo. To bola prvá prekážka, na ktorú som po dlhom čase narazila.
A bola by si ochotná strip klub opustiť, keby si si našla frajera, alebo je to pre teba niečo, čo nechceš meniť?
Rozhodne by som kvôli partnerovi so stripom neskončila. Našla som si prácu, ktorá ma baví a nevidím dôvod, prečo ju opustiť kvôli niekomu, koho milujem. Ak ma má človek milovať, mal by ma rešpektovať. Do vzťahu nepôjdem s niekým, kto ma nerešpektuje. Jednoducho musí vedieť, do čoho ide.
Opäť, je to ako spýtať sa predavačky, či by opustila svoju prácu kvôli vzťahu – je to úplne absurdné. Takisto ani ja neprestanem robiť svoj job len kvôli tomu, že mám partnera.
Vedia o tom tvoji rodičia, priatelia a širšie okolie? Aké majú na túto prácu názory – stereotypy, obavy, alebo sa dokážu pozrieť na to realisticky?
Čo sa týka okolia, ľudia si často myslia, že som musela svoju prácu pred rodičmi nejako veľmi tajiť. Ale vôbec to nie je pravda. Ešte skôr, než som do práce nastúpila, som volala mame, že budem tancovať pri tyči. Bola som opitá a vtedy mi to prišlo ako dobrý nápad (smiech). Aspoň som to už mala za sebou a rodičia vedeli, do čoho idem.
Samozrejme neboli nadšení – boli by radšej, keby som robila niečo „normálnejšie“, napríklad za kasou. Najdôležitejšie však pre nich je, aby som bola spokojná a chcela pokračovať v štúdiu – a to sa mi darí.
Čo sa týka priateľov, mám okolo seba veľmi úzky kruh ľudí. V minulosti som mala ťažšiu životnú situáciu, takže ich okolo mňa neostalo veľa, ale mne to nevadí. Väčšina mojich kamarátok sú tiež striptérky, ale aj ostatní ma berú normálne. Neviem, ako by reagovalo širšie okolie, napríklad známi mojich rodičov a nechcem to ani vedieť. Pre mňa je dôležité, že ľudia v mojom blízkom okolí ma berú takú, aká som.
Ako vyzerá tvoje „ja“ mimo klubu – je úplne iné, alebo sa prelína s prácou, ktorej sa venuješ?
Vyzerá úplne rovnako. Myslím, že mám dosť bláznivú osobnosť a ani by som ju nedokázala skrývať alebo niečo hrať. Som rada, že sa viem zvládnuť taká, aká som! (smiech) Som veľmi otvorený človek a mám nutkanie o všetkom hovoriť narovinu. Nemám veľmi hranice, som férová a úprimná, takže som stále sama sebou.
Vidíš sa v tejto práci aj o pár rokov, alebo je to len dočasná etapa?
Samozrejme, túto prácu sa nedá robiť celý život – nikto nebude zvedavý, keď budem tancovať okolo tyče v šesťdesiatke (smiech). Teraz je to pre mňa klasická práca, prostriedok, ako prežiť a dokončiť školu.
Chcem to robiť ešte minimálne tri roky, kým dokončím súkromnú školu, ktorú mi práca kryje. Po jej skončení by som chcela normálnu prácu, ale kým ma strip baví, zostanem pri ňom.
Aj keby som mala klasický job, nevadilo by mi chodiť do klubu raz-dvakrát týždenne, pretože to milujem. Väčšina ľudí si nevie predstaviť, koľko „normálnych“ dievčat si večer privyrába v stripkluboch. Majú normálne zamestnanie a popri tom si cez noc potajomky privyrábajú, pretože to dokáže priniesť slušný zárobok. Preto som sa rozhodla o tom hovoriť otvorene – nie je to žiadne tabu a už vôbec niečo zlé.