Kami Kopčová sa pred rokom rozhodla vyraziť za veľkú mláku, kam ju to ťahalo už od prvej návštevy. Toto rozhodnutie však neprišlo zo dňa na deň – celý proces trval takmer rok. Dnes sa v Amerike venuje herectvu a snaží si zvyknúť na tamojší spôsob života, ktorý sa v niektorých ohľadoch líši od toho, čo poznáme v Európe – napríklad ako predavačky v potravinách balia nákup do tašky či na lokálne, nie práve najnižšie ceny.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo všetko riešila Kami predtým, ako presunula svoj život do Ameriky
- v akých sumách sa pohybuje nájom v New Yorku
- či sa tam cíti bezpečne
- keď príde k randeniu, v čom sú Američania iní ako my
- čo ju najviac prekvapilo najmä na starších miestnych
Čo konkrétne ťa tak nadchlo na New Yorku, že si sa pred rokom rozhodla sa tam presťahovať?
Asi každý, kto navštívil NYC a komu sa tu páčilo, pochopí prečo. Je to ťažké opísať…jednoducho to bol pocit, ktorý som chcela zažívať dlhšie a viac ho preskúmať.
Keď si sa rozhodla, že sa presťahuješ do Ameriky, čo všetko si musela začať riešiť? Predsa to nie je len tak, presťahovať sa do New Yorku…
Všetko. Možno to vyzerá, že som sa len tak rozhodla, zbalila a odletela, ale nebolo to tak. Povedala by som, že mi to trvalo necelý rok – od zrodu myšlienky až po pohovor na ambasáde. Chcela som mať jasno v tom, čo tam idem robiť, čo sa tam chcem naučiť, na ako dlho, aké školy a herecké programy ma zaujímajú, a vymyslieť všetko tak, aby som to finančne zvládla. Kto prevezme môj byt, prácu na dobu neurčitú a hlavne, víza či mať silné portfólio, ktoré bude podporovať môj cieľ pobytu.
Ako dlho ti trvalo zvyknúť si na rýchly život v New Yorku a na ľudí na každom rohu? Zažila si po príchode nejaký kultúrny šok?
Zvykla som si hneď prvý deň, nemala som dokonca ani jetlag. Nastúpila som do toho vlaku, akoby ma už čakal.
Životné náklady v New Yorku určite nie sú nízke – koľko ťa vyjde bežný týždenný nákup v potravinách či mesačný nájom za bývanie?
Potraviny a ich ceny = šok. Netuším, koľko ma týždenne vyjde nákup, pretože sa žiaľ pristihnem, že chodím do potravín aj každý druhý až tretí deň. Nezvyknem robiť veľké nákupy, ale aj napriek tomu sa snažím šetriť. Nájom je tu drahý – za izbu platím viac než za 1+1 byt v Prahe.
Máš možno nejaké tipy, ako sa dá efektívne žiť alebo šetriť v meste, ktoré je známe svojimi vysokými nákladmi?
Určite! Čím dlhšie tu som, tým lepšie viem, kde nakúpim veci výhodnejšie. Zeleninu a ovocie väčšinou kupujem na greenmarkets alebo farmers markets, a reštaurácie navštevujem len zriedka. Milujem chôdzu, takže pokiaľ je niečo vzdialené napríklad 20 – 30 minút, metro nevyužívam – koniec koncov, často by to trvalo aj dlhšie.
Ako si riešila bývanie po presťahovaní a aké sú približne náklady na prenájom?
Prvý mesiac som bývala u známej, aby som sa aklimatizovala a mala viac času nájsť si vlastný prenájom. Ceny prenájmov sa pohybujú okolo 1 000 dolárov (cca 857 eur) za izbu v zdieľanom apartmáne, ale je to približné. Ak chcete niečo väčšie alebo krajšie, dostanete sa na cenu od 1 600 dolárov (cca 1372 eur), a ak štúdio iba pre seba, začína to približne od 1 800 dolárov (cca 1544 eur). Samozrejme, vždy záleží na lokalite – Manhattan má iné ceny než Brooklyn či Queens.
Vieš nám priblížiť, čo konkrétne robíš – herectvo, spev – a aké možnosti má cudzinka ako ty v New Yorku?
Spevu sa tu vôbec nevenujem, hoci bol v Prahe asi najväčšou súčasťou môjho života. Momentálne som mala možnosť účinkovať v jednom z NYC divadiel v rámci Summer Festivalu, ktorý sprostredkovávala škola, kde som absolvovala 6-týždňový Intensive Conservatory a kde si stále beriem herecké programy. Tu máte možnosť absolvovať 6–8-týždňové herecké programy zamerané separátne na scene study, cold reading, theater, on-camera, monologue, stage combat a podobne.
Asi by som povedala, že najväčšie obmedzenie sú víza – čo môžete a čo nemôžete robiť. Ak máte pracovné povolenie, to, že ste medzinárodný pre nich vôbec nie je problém.
Máš v Amerike aj kúsok domova – nejakú komunitu Slovákov alebo ľudí zo strednej Európy?
Nemám, ale ani som to nevyhľadávala. Chcela som sa naučiť jazyk a ponoriť sa viac do ich štýlu života. Ak však natrafím na niekoho zo Slovenska alebo Česka, je to samozrejme len potešenie.
Máš v New Yorku pocit bezpečia? Alebo sú miesta, ktorým sa radšej vyhýbaš a si obozretnejšia, akí ľudia sú okolo teba?
Musím uznať a poklopať, že sa tu cítim celkom bezpečne. Samozrejme, veľa závisí aj od lokality, v ktorej bývate. Ja bývam v celkom bezpečnej oblasti, hoci som len 15 minút od Manhattanu. Samozrejme viem, ktoré miesta pre mňa nie sú vhodné a ktorým sa radšej vyhýbam.
Čo ťa najviac prekvapilo na Američanoch a ich spôsobe života?
Ako si užívajú život! Hlavne starší ľudia – toľko elánu som už dlho nevidela. Žijú veľmi v prítomnosti, vážia si daný okamih a sú omnoho komunikatívnejší a spoločenskejší. Často organizujú tzv. „block party“, grilujú, majú DJ-a, skrátka trávia celý deň spolu so susedmi. Ďalej ma prekvapilo, že tu tipujú, teda dávajú dýška, vo vyššej čiastke než u nás a takmer všetkým – či už v bare, kozmetike alebo pouličnému umelcovi.
Vec, na ktorú si ťažko zvykám je, že v potravinách vám pokladníčka ukladá veci do tašky – je to ako keby „jej práca“. Na to som si ešte nezvykla, lebo mi to voči nej nepríde slušné.
V New Yorku predsa len denne stretneš nespočetné množstvo ľudí – stávajú sa ti tam často nejaké bizarné alebo vtipné situácie?
Moja hranica bizáru je celkom vysoká, takže by som povedala, že nie (smiech). Ale niekto iný by povedal, že každý deň.
Čo európske ti tam najviac chýba?
Práčka doma – až teraz chápem, aký luxus u nás máme. Určite aj niektoré suroviny, drogéria a dobré kaviarničky. Celkovo si myslím, že gastro u nás je na vysokej úrovni.
Mala si už možnosť randiť v New Yorku? Ak áno, všimla si si nejaké rozdiely oproti Slovákom či Čechom – napríklad v správaní alebo očakávaniach mužov?
Hneď na začiatku by som uviedla na pravú mieru, že téma „randenie“ je tu jedna z najbežnejších. Pre nich je to to isté, ako keby sa vás opýtali: „Čo ste mali na obed?“ Všetci tu randia.
Ja som bola v Prahe celkom pracovne vyťažená a na druhej strane som si nikdy nepripadala veľmi atraktívna pre našich mužov, takže áno, rozhodne tu randím viac. Celkovo nerada porovnávam – predsa len ide o inú mentalitu a iné zvyky – ale povedala by som, že sú tu väčší gentlemani.
Keďže zažívaš život v celkom inom svete, vieš si predstaviť vrátiť sa späť do Európy alebo si sa našla v Amerike a plánuješ tam ostať?
Môj pôvodný plán bol tu byť 6 mesiacov, takže už radšej nič neplánujem (smiech). Z dlhodobého hľadiska a vzhľadom na finančnú stránku a lokálnu politickú situáciu či zdravotníctvo pravdepodobne nie, a navyše milujem Prahu. Ale čím dlhšie tu som, tým ťažšie si predstavujem odchod…