Keďže rád študuje ďalšie odbory, pribral si k pôvodnej kvalifikácii ešte sexuológiu. Teraz Luďkovi Fialovi vyšla knižka Odhalená intimita, píše portál iDnes.
Stalo sa niekedy skúsenému súdnemu znalcovi sexuológovi, že v niektorej kauze takpovediac neveril svojim očiam?
Neraz. Pred dvoma rokmi som posudzoval muža stredného veku, ktorý nadviazal intímny vzťah minimálne so stovkou žien. Dnes by sme povedali sobášny podvodník. Tí tu boli od nepamäti. Žasol som, že v tomto konkrétnom prípade niektoré ženy bývali trebárs len ulicu od seba a on si ich nikdy nepomýlil. Pri jednej bol napríklad dopoludnia a pri druhej popoludní bez toho, aby o sebe vedeli. Logisticky to mal dokonalé zmáknuté.
Napožičiaval si od nich peniaze?
To tiež, ale neboli pre neho hlavnou motiváciou. Mnohé z jeho obetí sa na súde dokonca vzdali svojich nárokov. Ten človek dokázal ženy úplne očariť, takže si každá myslela, že je jeho jediná. Nikdy síce nepoužil kondóm, ale žiadnu nenakazil. Mal to pod kontrolou, avšak nie bezo zvyšku. Dnes sedí vo väzení. Za mreže ho dostalo až neplatenie alimentov, pretože jeho apetít nezostal bez následkov.
Stála za jeho správaním hypersexualita?
Nie v prvom rade. Možno vás to prekvapí, ale u svadobných podvodníkov sa častejšie stretávame s narcizmom. Takému mužovi robí dobre ženy dobyť a ovládnuť, lichotí mu, že mu samy skáču do postele.
Žasnem nad ich dôverčivosťou.
Títo podvodníci to so ženami vedia. Okamžite vycíti, ktorá je osamelá a sklamaná. Práve dnes mi eskorta priviedla chlapíka, ktorý si založil zoznamovaciu agentúru, aby to k nim mal z prvej ruky. Samy sa mu hlásili, a než sa to začalo vyšetrovať, vystriedal vyše dvetisíc partneriek.
Ako často sa na deliktoch podieľajú devianti, presnejšie parafilici, ako sa títo ľudia označujú?
Úplne minimálne. Najčastejším sexuálnym deliktom je znásilnenie. Tam diagnostikujeme najvyššie poruchu osobnosti, ktorá sa podieľa na nezdržanlivosti dotyčného. Keď vyšetrujeme distribútorov detskej pornografie, tiež zisťujeme ich deviantné sklony. Ale aj u nich ide väčšinou o závadové správanie, nie o pedofíliu v pravom slova zmysle.
To však nie je prípad seniora, ktorý práve v minulých dňoch dostal na pražskom súde štyri a pol roka za šírenie detskej pornografie na skrytej sieti internetu, takzvanom darknete.
Áno, vyšetrovali sme ho pred pol rokom. Tento pedofil s americkým občianstvom patril k najväčším distribútorom homosexuálnej detskej pornografie na svete. So svojim zahraničným spoločníkom jazdili chlapcov fotiť do rozvojových krajín.
Práve o pedofiloch je známe, že dokážu byť strašne milí, aby získali pozornosť dieťaťa. Zobudil vo vás nejaký deviant sympatie alebo súcit?
Popravde sú to nešťastníci. Pre nás je pedofília choroba ako napríklad cukrovka. Človek za ňu nemôže, pritom predstavuje obrovskú stigmu. Zásadné je, aby pedofil získal nadhľad. Jeho povinnosťou je vyhýbať sa kontaktu s objektmi, ktoré ho vzrušujú. Mal som v ordinácii ľudí rôznych profesií vrátane duchovných, ktorí to o sebe vedeli a chceli spolupracovať, aby nikomu neublížili. Týchto pacientov vychovávame, tlmíme ich liekmi.
Ale nevyliečite.
Bohužiaľ, sexuálne deviácie sú nevyliečiteľné.
Ako by mali rodičia varovať deti pred milými pánmi, ktorí sa im snažia vlichotiť do priazne?
Nie je to ľahké, pretože títo ľudia vedia byť neuveriteľne empatickí a okamžite spoznajú, čo ktoré dieťa potrebuje. Rovnako ako predátori v stáde hneď spoznajú slabšie kusy. Vedia odhaliť niekoho, komu sa napríklad ostatní smejú alebo je z domova zanedbaný. Jeden britský komik rozprával, že jeho mamička použila na varovanie účinnejší kaliber. Vysvetlila mu, že pedofil je pán, ktorý reže deťom „pindíky”. O pedofílii by som rád napísal knižku, už ju mám v hlave. Chcem do nej použiť nejaké zaujímavé prípady z trestných spisov, samozrejme anonymne.
Gynekológom v Angole
Na človeka, ktorý písal cestopisy a rozprávky, ako spomínate vo svojom životopise, je to ostrý strih v téme.
V mladosti som robil všeličo. Písal som aj cestovných sprievodcov, knižky pre deti a tiež som niekoľko rokov moderoval v Českom rozhlase Dobré ráno. Skrátka bavilo ma nazerať do ďalších odborov. Nad jednotvárnym životom u mňa vždy víťazila zvedavosť. Ešte pred novembrovou revolúciou som vyhral výberové konanie a šiel robiť gynekológa do Angoly.
Kam vás to posunulo?
Každopádne to bola neoceniteľná skúsenosť. Keď sa ocitnete v tak odlišnej realite,urovnáte si niektoré veci v hlave. Z Angoly som si napriek očkovaniu priviezol žltačku a to ma paradoxne nasmerovalo do politiky.
Uniká mi súvislosť.
V kúpeľoch som sa stretol s ministrom zdravotníctva Martinom Bojarom, slovo dalo slovo a moja ďalšia cesta viedla do zahraničného výboru ministerstva zdravotníctva. A potom aj na ministerstvo zahraničných vecí. Nebyť toho, že ma zvolili do Federálneho zhromaždenia, ktoré sa ale s rozdelením krajiny rozpadlo, plavil by som sa ako lodný lekár z Hamburgu do Vietnamu. Mal som to predjednané a strašne ma to lákalo.
Takže máte aj povahu dobrodruha?
Možno to tak v mladosti bolo. V rozhlase som mal na starosti aj cestovanie a z mojich zážitkov vznikli dve cestopisné knihy. Z veľkej časti som poznal Afriku, ktorá ma z kontinentov zaujala najviac. Som pôvodom zo Zlína a odtiaľ vyrážal na cesty Zikmund s Hanzelkou, ktorých som obdivoval a inšpirovali ma. Bavilo ma to a dnes sa na tú dobu dobre spomína.
Ale definitívne ste sa našiel v medicíne. Gynekológiu ste si vybrali cielene?
Je to trochu smiešne, ale hrozne si to priala moja babička.
Nehovorte... a prečo?
Boh vie. Bola po operácii, zaujímali ju ženské choroby a asi dospela k záveru, že by bolo užitočné mať v rodine gynekológa. Ja som jej to prianie splnil a neľutujem. Je to nádherný odbor, aj keď neskutočne zodpovedný.
Čo vás viedlo k tomu doplniť si neskôr kvalifikáciu ešte o sexuológiu?
Mám potrebu stále si svoje znalosti rozširovať. Pôsobím na niekoľkých pracoviskách a vyhovuje mi to. Ako sexuológ jazdím na psychiatrickú kliniku nemocnice v Plzni. Na tamojšej lekárskej fakulte som práve vyhral konkurz na zástupcov prednostu pre vedu a výskum. V Prahe mám stále svoju gynekologickú ordináciu a pracujem v Sexuologickom ústave, kde sa podieľam na výskume poruchy pohlavnej identity, postarom transsexuality.
Chlapec chce byť dievčaťom
Je pravda, že k sexuológom chodia rodičia už so šesťročnými deťmi, ktoré sa cítia byť opačným pohlavím?
Áno, dokonca sa hovorí až o nejakej infekcii. Najčastejšie k nám prichádzajú ľudia troch vekových kategórií. Pacienti staršieho stredného veku, ktorí by to konečne radi riešili. Najviac je dospievajúcich, ktorí sa v období prvých lások ešte len hľadajú. A potom je tu neveľká skupina predškolákov. Detskí psychiatri hovoria, že sa u tých najmenších neskôr táto diagnóza potvrdí oveľa pravdepodobnejšie ako u adolescentov.
Ako si to vysvetľujete?
U dospievajúcich môžu hrať rolu vzťahové prešľapy alebo rodina. Chlapec si napríklad povie – otec pije a bije mamu, nechcem byť ako on. Keď idem prednášať na nejakú strednú školu, môžem garantovať, že sa mi odtiaľ do týždňa objaví v ordinácii niekoľko mladých s podozrením na túto poruchu. Riešia to a stratia ostych.
Kedy by mali zbystriť rodičia tých najmenších?
Chalani aj dievčatá majú už v predškolskom veku veľmi odlišné záujmy, ale stále to nemusí nič znamenať. Nedávno som vyšetroval chlapca, tak tretia alebo štvrtá trieda, ktorý odišiel na stáž do Číny, aby sa naučil jazyk. Tam si podľa vlastných slov potvrdil, že je vlastne dievčaťom.
A ako znel váš záver?
Že tam porucha pohlavnej identity zrejme bude. Bol to nesmierne inteligentný chlapec, vedel dobre po anglicky a pravdepodobne si veľa informácií vyhľadal na internete. Potom presvedčil rodičov, aby s ním prišli.
Ale riešiť sa to dá až v šestnástich, však?
Obvykle v šestnástich môžeme začať hormonálnou liečbou. Musí jej však predchádzať odporúčanie detského endokrinológa, psychológa a tiež verdikt špeciálnej odbornej komisie.
Časť odborníkov namieta, že je to skoro a ľahko môže dôjsť k prešľapu. Prípady návratu k pôvodnému pohlaviu sú predsa známe.
Prípady detranzíce bohužiaľ existujú. Pacienti ale podpisujú vyhlásenie, že berú do úvahy aj riziká a že idú do premeny s vedomím nevratného procesu. Návrat môže mať viac podôb. Niekedy stačí iba zastaviť hormonálnu liečbu, ale po chirurgickom zákroku sa už plnohodnotne vrátiť späť nemožno.
Vaša nová knižka Odhalená intimita sľubuje okrem iného historky z českých spální a sexuologických ordinácií. Nie je to pre rešpektovaného sexuológa predsa len tenký ľad?
Ale ja sa v nej venujem aj vážnym veciam. Rôznym sexuálnym praktikám, poruchám a parafíliám. Avšak mám vyskúšané, že pokiaľ do prednášok medikom na lekárskej fakulte v Plzni začlením aj rôzne kuriozity, lepšie si látku zapamätajú. Všetky historky sú prirodzene dôsledne anonymné.
Tak si o nejakej rovno povedzme.
Vyšetroval som dvoch veľmi príjemných ľudí, ktorí spolu vo svornosti žili jedenásť rokov. Prišli za mnou s prianím, že by už radi mali bábätko. Chystal som sa na vyšetrenie plodnosti, analýzu spermiogramu, ale povedali mi, že spolu ešte nemali klasický sex. Obaja mali nadváhu a nejako im to nešlo. Penis muža bol sčasti schovaný v podkožnom tuku. Dostal preparát na erekciu na báze viagry a za pár mesiacov už nám nadšení budúci rodičia priniesli snímku z ultrazvuku. Ale tiež sa stalo, že ku mne prišli manželia, silne nábožensky založení, ktorí vôbec nevedeli, ako počať dieťa.
Vážne?
Ťažko sa tomu verí, že? Za prvej republiky vzal otec syna do nevestinca a tam mu vysvetlili, ako na to. Títo dvaja sa záhadne míňali s akoukoľvek osvetou. Odporučil som im sexuálneho kouča. Chcete, aby som ešte pritvrdil?
Len do toho, keď už ste to zahryzol.
Vyšetrovali sme dvoch štrnásťročných chlapcov, ktorí mali análny sex s rovnako starým dievčaťom. Mysleli si, že tento spôsob je trestným činom, a preto ich ku mne poslali. A boli značne nervózni. Ukázalo sa, že im to poradili skúsenejší kamaráti, aby to dievča neotehotnelo. A polícia to vyšetrovala preto, že boli všetci maloletí.
A ako sa to prevalilo?
Dievčina bola z pasťáku, pochválila sa kamarátke a tá to povedala vychovávateľke.
Lekári už dokážu pomôcť skoro každému dieťaťu. Ako sa pozeráte na moderné metódy umelého oplodnenia?
Podľa mňa by to malo byť až posledné riešenie, pokiaľ žena dlho nemôže otehotnieť prirodzenou cestou. Predtým ľudia riešili, ako počatiu zabrániť, teraz k nám chodia s poruchami plodnosti. Asistovaná reprodukcia tu bola pôvodne pre pacientky, ktoré nemali priechodné vajcovody, takže oplodnenie sa vykonalo „v skúmavke“.
A dieťa malo svojich biologických rodičov. Dnes sa robí asistovaná reprodukcia z mnohých ďalších indikácií. Niekedy mám pocit, že sa už hráme na pánaboha. Stal sa z toho biznis, ktorý sa tvári, že vyrieši skoro každý neduh na strane ženy aj muža.
Napríklad aj pomocou darovaných vajíčok alebo spermií.
Chápem, že to je pre niekoho jediná cesta k vytúženému dieťaťu, ale aj tak by som pribrzdil. V gynekologickej ordinácii mám niekoľko pacientok, ktoré darovali vajíčka, samozrejme ich k tomu motivovala finančná odmena. A najmenej tretina z nich má z toho zdravotné problémy. Po opakovaných hormonálnych stimuláciách zrazu telo prestalo správne fungovať. Tie ženy majú okolo tridsiatky, chceli by bábätko a ono to zrazu nejde. A tak možno peniaze, ktoré darovaním zarobili, teraz budú musieť použiť na umelé oplodnenie pre seba.
To sú smutné príbehy.
Ako kedy. Mám v starostlivosti pacientku, ktorá darovala vajíčka blízkej priateľke, a tiež ženu, ktorá inej žene dieťa odnosila. Náhradné materstvo u nás zostáva v šedej zóne, hoci sa bežne praktizuje. Mali by do toho vstúpiť zákonodarcovia a stanoviť nejaké pravidlá.
Niečo s tým mojím urobte
Čo si myslíte o tom, že v niektorých európskych krajinách už zrušili anonymitu darcov vajíčok a spermií? V osemnástich rokoch si dieťa môže nájsť v registri biologických rodičov.
Systém open identity stavia na presvedčení, že na to má dieťa právo. Ja sa prikláňam k anonymite, ktorá u nás zatiaľ platí. Aký prístup je lepší, to je zásadná etická otázka. Odtajnenie by najskôr zmenilo skladbu darcov a zostali by len tí, čo sú uzrozumení s možnosťou, že si ich biologický potomok raz vyhľadá.
Paseku to môže urobiť aj v rodine darcu, nie?
Iste, a nielen vo vzťahoch, napríklad aj v otázkach okolo majetku alebo dedičstva.
Pretrvávajú stále zábrany zveriť sa s delikátnym problémom?
V tom nastal jednoznačne posun. Keby ste k nám do Sexuologického ústavu prišli dopoludnia, pozerali by ste, koľko je tu ľudí. Ani muži sa už tak neostýchajú prísť s poruchou erekcie. Hypertonici a diabetici sú ochotní pichať si do penisu injekcie. Ale snáď ešte častejšie prídu namiesto nich partnerky. A žiadajú: Niečo s tým mojím prosím urobte, pretože mu to prestalo fungovať.
Tuším, že máte na jazyku nejaký úsmevný prípad.
Prišiel muž s požiadavkou, aby som mu predpísal niečo naozaj účinné, že vôbec nehľadí na peniaze. Dostal štyri tabletky viagry. Po niekoľkých dňoch za mnou pribehol a rozrušene hlásil: „Doktor, funguje to, ale skoro sme sa rozviedli! Ja som si tú pilulku vzal a tá moja sa na mňa pozerala so slovami, Franto, ty vyzeráš, ako by si si vzal viagru. To ma strašne vytočilo a pýtam sa, ako ty vieš, ako vyzerá muž, ktorý si zobral viagru?”
A ženská viagra stále nie je na obzore?
To by bolo na Nobelovu cenu. Zatiaľ čo mužskú poruchu erekcie zvládneme medikamentmi, ženská sexualita je zložitejšia.
V čom napríklad?
Z mnohých dôvodov. Keď sa narodí dieťa, niektoré matky sa na ne až príliš zamerajú. Stratia libido a muž sa ocitá na vedľajšej koľaji. Podľa jednej psychologickej štúdie vyše osemdesiat percent párov po príchode dieťaťa prechádza nejakou formou krízy. Je to aj témou kanadského filmu Sex po deťoch.
Nakoľko sa na sexuálnych dysfunkciách podpisuje psychika?
Veľmi. Impotencia často začína v hlave a muži sú krehké nádoby, tiež bývajú emotívni. Bol u mňa mladík, ktorého opustilo dievča kvôli inému. Rok sa z toho dostával a žiadneho sexu nebol schopný. Dokonca ani vlastnej masturbácie.
Nie je to už skôr pre psychológa?
Mňa tieto veci zaujímajú, preto som pred piatimi rokmi absolvoval ešte doktorandské štúdium lekárskej psychológie a psychopatológie. Dokonca som uvažoval o doktoráte z kriminológie, pretože ma bavia forenzné veci. Pochvaľujem si, že môžem striedať pracovisko, a nevadí mi, že s prácou končím o šiestej večer. Potom ešte píšem knižky, články, recenzie... Má to ale jednu výhodu.
Akú, prosím vás?
Zabudnem na všetky svoje neduhy, na artrózu jedného i druhého kolena... A tiež je to spoľahlivá ochrana pred vyhorením.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.