So spustením sociálnych sietí sa nadobro premenil aj spôsob spoznávania nových partnerov. Ako sa zo zoznamovania stala závislosť a ako sa na hľadanie lásky využíva umelá inteligencia sa dozvieš v rozhovore pre portál iDnes.cz so sociologičkou a psychoterapeutkou Markétou Šetinovou.
V súvislosti s online zoznamkami sa často skloňuje pojem gamifikácia. Môžete vysvetliť, čo znamená a ako sa prejavuje v zoznamovacích aplikáciách?
Gamifikácia znamená, že vývojári aplikácií voľne aplikujú herné princípy do iných oblastí života, napríklad práve do online zoznamiek. To dnes napríklad stojí za úspechom Tinderu, pretože s jeho spustením v roku 2012 prišla zásadná zmena zoznamovacieho trhu. Zo zoznamovania sa stala hra.
Niektoré z najnovších štúdií hovoria o tom, že v našom mozgu sa v tej chvíli odohrávajú podobné procesy ako u závislých, napríklad na hracích automatoch. Môže sa teda z hľadania lásky stať závislosť?
S použitím odborného termínu „závislosť“ by som bola opatrná. Aby sme mohli hovoriť o lekárskej diagnóze závislosti, naše správanie musí napĺňať rôzne parametre a prinášať celý rad obmedzení, čo myslím v súvislosti so zoznamkami väčšina ľudí neprežíva.
Ale rozhodne sú zoznamovacie aplikácie vytvorené tak, aby sme na nich radi trávili čas. Že to pre ľudí začne byť nutkavé, aplikáciu stále kontrolujú a trávia na nej veľa času, pričom stále čakajú, či sa tam neobjaví „niekto lepší“, to sa celkom iste deje. Na terapiách to s klientmi riešim. Voláme to ako „paradox výberu“.
Paradox výberu znamená, že v nás aplikácia vytvorí pocit, že na nás čaká neobmedzené množstvo partnerov? Ako sa to potom odráža na stabilite vzťahov?
Zoznamky vytvárajú pocit, že sú tu tisíce ľudí, ktorí sú pripravení sa s nami stretnúť. My sme potom zahltení možnosťami a ťažko sa nám vstupuje do jedného vzťahu, ťažšie dávame pozornosť iba jednému človeku.
Paradox výberu vychádza z behaviorálnej ekonómie a hovorí, že vo chvíli, keď máme príliš veľa možností na výber, ocitneme sa v rozhodovacej paralýze. Na druhú stranu každý, kto sa nejaký čas zoznamoval online, tak dobre vie, že skutočné percento schôdzok a z nich potom vzniknutých vzťahov, je pomerne malé.
Online sa nepresúva len zoznamovanie, ale aj komunikácia. Nie je ale nepretržitá komunikácia s druhou osobou a pocit, že odpíše vždy a hneď, tiež závislosť podporujúcu a trochu nezdravá?
To je veľká otázka dnešného zoznamovania. Ako si písať a ako s online kontaktom pracovať. Sama ale verím, a hovorím to aj svojim klientom, že vzťahy sa tvoria offline. Online zoznamky sú skvelý nástroj na prepojenie, rozhodne na nich ale nevytvoríme vzťah. Kriticky by som pristupovala aj k nadšeniu, ktoré máme z človeka iba prostredníctvom online komunikácie. Náš mozog má tendenciu dopĺňať si chýbajúce detaily fantáziou alebo vlastným prianím. Je preto dobré mať kritický prístup k sebe samému. Naše myslenie nás občas zvádza k „ružovým okuliarom“.
Online normy ovplyvnili aj naše „offline správanie“, vytrhli nás z reality. Často si v zoznamovacích aplikáciách dovolíme veci, ktoré by sme si v reálnom svete nedovolili...
Áno, je dobre výskumne zmapované, že ľudia sa k sebe v online priestore chovajú horšie. Dovolí si oveľa viac ako v osobnom kontakte. Anonymita zoznamiek navyše zvádza k tomu, že nie je veľmi veľké riziko straty reputácie. Keď nás v online priestore niekto vyghostuje ( prestane komunikovať, pozn. red. ), tak sa to nikto nedozvie. A tým sa toto správanie tiež posilňuje. Pretože keď to niekto urobí mi niekoľkokrát za sebou, tak to možno potom začnem robiť tiež.
Ghosting ale môže byť pre niekoho dosť zraňujúci…
Je ťažké nebrať si ho osobne. Najlepšia stratégia ale za mňa je trochu prijať, že k zoznamovaniu patrí. Brať to tak, že správanie človeka dopredu neodhadnem, nebrať to ako svoju zodpovednosť a uvedomiť si, že keď ma niekto vyghostuje, tak to nemusí nutne hovoriť niečo o mne.
Ako do online zoznamovania zasahuje okrem gamifikácie ešte aj umelá inteligencia?
Zoznamovacie aplikácie ju používajú už dlhší čas, aby zlepšili párovací algoritmus. Ako presne prepojovanie funguje, to je obchodné tajomstvo, to žiadna zoznamka samozrejme neprezradí. Väčšina z nich sa zrejme na základe nášho správania naučí naše preferencie a tiež vníma reakcie užívateľov na náš profil.Dobrý príklad využitia AI pri veľkých zoznamkách je potrebná funkcia „smart photo“ na Tinderi, ktorá za užívateľa vyberá najlepšiu fotku, na ktorú používatelia reagujú.
Veľkou témou je ale aj ako samotní užívatelia zoznamiek používajú umelú inteligenciu. Čím ďalej viac ľudí používa ChatGPT na zlepšenie bia alebo vymyslenie prvej správy. Po novom tiež vznikajú aplikácie, ktoré majú pomáhať trénovať vzťahové zručnosti. Otázka ale je, či sa to skutočne deje a či je zdravé zamerať sa na vzťahy vo virtuálnom priestore. Ale je to novinka a predpokladám, že v tom ešte nastane obrovský boom.
Ako sa teda k zoznamkám v dnešnej dobe postaviť zdravo? Aby sme sa nestali ich závislým otrokom, ale jednoducho nám len dobre slúžili?
Sociálne siete všeobecne so sebou nesú mnoho dobrého a užitočného, ale zároveň aj mnoho problematického a náročného. Myslím, že nie je dobré byť na zoznamkách stále, ale keď už tam som, tak ľuďom odpisovať a dávať im plnú pozornosť. Tiež čo najskôr preklopiť písaný kontakt do osobného kontaktu. Celkovo mi potom príde v zoznamovaní dobrá zvedavosť a otvorenosť a hlavne nemať obrovské očakávania.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
