Zatiaľ čo u žien sa o body shamingu hovorí otvorene, muži zaryto mlčia, pretože ich mužské „imagi“ obavy o dokonalý vzhľad škodia. Čo keď sa ale svojim zovňajškom stresujú ešte viac než ženy, pretože na rozdiel od nich nemajú možnosť so svojím vzhľadom čarovať rovnako ako ony?
Ženy uctievajú mužské modly, ktoré vytvoril Hollywood, a navyše si na nich príroda dala naozaj záležať, píše sa na portáli iDnes. Brad, Pierce alebo Tom sú v ženskom svete chceným tovarom, ale ruku na srdce, ktorá zo žien by chcela randiť s perfektným krásavcom, ktorý by si bol svojej atraktivity vedomý?
Nie je každý George Clooney
V porovnaní s najpríťažlivejšími mužmi sveta môže sympaťák od vedľa pôsobiť obyčajne, ale najskôr vás denne nebude zaťažovať svojimi beauty rituálmi, v horšom prípade pokukovaním po iných ženách.
Pre mužov môže byť porovnávanie s prototypom mužskej príťažlivosti veľmi stresujúca záležitosť. Spoločnosť často presadzuje ideál nerealistickej maskulinity, čo môže viesť k skrytému body shamingu.
Muži pociťujú tlak, aby sa priblížili vysokým a štíhlym typom. Samozrejme, s dôrazom na šesťnásobné brušné svaly a vyrysovanú postavu. Tí, ktorí týmto ideálom nevyhovujú, môžu čeliť kritike a výsmechu.
„Som pomerne vysoká, a preto pre mňa bola výška muža vždy jednou z najdôležitejších kvalít. Kedykoľvek pre mňa na zábave v našej dedine prišiel menší chlap, než som bola ja, mohol byť akokoľvek krásny, ja som ho vždy odmietla,“ priznáva žena, pre ktorú – rovnako ako pre mnohé ďalšie – hrá výška muža zásadnú rolu.
Podobný názor má mnoho žien aj v dnešnej dobe. Malý muž môže byť vnímaný ako nedostatočný, zatiaľ čo o vysokých mužov bol odjakživa záujem. Veď tiež otázka na mužskú výšku je v internetových zoznamkách najčastejšia. Výška je zároveň jedným z aspektov, s ktorou muž nič neurobí. O to viac môže tlak na potrebné „centimetre“ rovnako ako na dokonalé telo bolieť.
Mužom chýba podpora
V porovnaní so ženami sa muži často stretávajú s menším počtom zdrojov a podporných systémov, pokiaľ ide o problémy so vzhľadom a kritikou ich tiel. Spoločenské normy mužov odrádzajú, aby vyjadrili svoju zraniteľnosť alebo vyhľadali pomoc, takže je náročné riešiť ich obavy a nájsť podporu.
Rovnako ako ženy majú muži pocit, že sa potrebujú zmeniť, aby ich ostatní prijímali a milovali. K výrazom, ktoré zaťažujú aj ženy – teda „príliš tučný“ alebo „príliš chudý“ – navyše pribúdajú súdy typu „príliš chlpatý“ či „príliš holý“, prípadne „príliš krátky“, čo sa vzťahuje nielen na výšku tela, ale aj na intímnu oblasť.
Situáciu zhoršuje očakávanie, že muži budú „silní“ a nebudú sa so svojimi problémami príliš zapodievať. Muži, ktorí hovoria o svojom duševnom zdraví, sú vnímaní ako „nedostatoční“ a často sa stretávajú s odporúčaniami, aby si „vypestovali gule“.
Podobne ako u žien sa aj u mužov môže vyvinúť nielen depresia, ale aj anorexia či bulímia. Rovnako dochádza k užívaniu doplnkov a steroidov. Často sa tiež môžu chytiť aj do pasce kozmetických prípravkov a operácií, ktoré sľubujú vyriešenie (nielen telesných) problémov.
Počet procedúr, ako sú liposukcie, úprava nosa, zmenšenie pŕs a facelift, vzrástol u mužov za posledných 30 rokov o viac než 300 percent. Doktor Joseph Thomas, praktický estetický lekár z indickej Keraly hovorí, že viac ako 50 percent pacientov, navštevujúcich jeho nemocnicu kvôli procedúram tvarovania postavy, sú muži. „Okrem zdravotných dôvodov sa väčšina z nich rozhoduje pre také procedúry kvôli sociálnej stigmatizácii,“ dodáva lekár.
„V 35 rokoch mi začalo výrazne ubúdať vlasov a v 40-tke som mal na hlave nepekné koliesko. Trápil som sa tým tak moc, že som nakoniec odišiel do zahraničia na transplantáciu vlasov. Hojenie bolo peklo, ale som spokojný. Stúplo mi sebavedomie a aj priateľka hovorí, že vyzerám oveľa lepšie ako predtým,“ pochvaľuje si oslovený muž a dodáva, že operáciu, viac než kvôli tlaku okolia na perfektný vzhľad, podstúpil hlavne kvôli svojmu pocitu.
Kde to všetko začína
Tendencia posudzovať svoje telo sa u detí vyvíja už v siedmich rokoch. Už v tak útlom veku sa môžu vyhýbať určitým potravinám, pretože by mohli pribrať. Chlapci s telom odchyľujúcim sa od ideálu sú všeobecne šikanovaní už od detstva.
Niektorí členovia rodiny môžu chlapca nútiť vymedzovať sa podľa hranice mužnosti, teda aby boli silní, bez prejavu emócií a snažili sa udržať si dokonalý typ tela. Zatiaľ čo dievčenská puberta je v dnešnej dobe vítaná a oslavovaná, o tej chlapčenskej sa stále dostatočne nehovorí.
Okrem rodiny, boj pokračuje aj medzi rovesníkmi v škole. Na rozdiel od dievčat nepovažujeme za škodlivé zahanbovanie chlapcov používaním určitým mien, ktoré definujú ich vzhľad.
Podľa štúdie, vykonanej na mnohých univerzitách v Spojených štátoch, prejavovalo takmer 95 percent mužov študujúcich vysokú školu nespokojnosť so svojím telom. Je známe, že ako gejovia, tak aj heterosexuálni mladí ľudia od 20 do 35 rokov zažívajú omnoho viac porúch telesného obrazu než ľudia v inom veku.
Nejde len o svaly
To ukazuje nutnosť venovať viac pozornosti trápeniu chlapcov a mužov kvôli štandardom stanovenými spoločnosťou. Koncept negatívneho vnímania tela u mužov je rovnako znepokojujúci a poburujúci ako u žien.
Prieskumy vykonané britským výrobcom pánskeho oblečenia Jamaco a výrobcom spodnej bielizne Bluebella odhaľujú kvality, ktoré muži a ženy stanovili pre „ideálne mužské telo“.
Je predovšetkým na ženách, aby povzbudzovali svojich synov a mužov v tom, aby hovorili o svojom zdraví a prípadne vyhľadali odbornú pomoc. Okrem toho je potrebné vynaložiť úsilie na propagáciu realistického telesného obrazu mužov. Rovnako, ako sa to deje aj u ženách.
Akonáhle pochopíme, že u mužov nejde len o vysokú postavu alebo svaly, môžeme začať meniť kultúru ideálnych tiel smerom k produktívnejším cieľom – prijímaní a oslavám všetkých typov tiel.
Zatiaľ čo u žien ide dnes spoločnosť cestou prijatia, kedy prestáva riešiť veľkosť pŕs, stehien alebo brucha, podobný prístup by si zaslúžili tiež muži, ktorí sú tlaku na atraktivitu vystavovaní úplne rovnako ako ich ženské náprotivky.
