V populárnej speváckej šou Superstar si svojim spevom ale aj nákazlivým optimizmom získal srdcia mnohých divákov. Dojemný moment, kedy Ladislav v živom vysielaní požiadal svoju priateľku o ruku, dokonca zachytili aj ľudia, ktorí reláciu nesledovali.
O tom čomu sa momentálne venuje, ako prežíva Svetový deň Rómov, ale napríklad aj prečo si nechal potetovať hlavu či čo si myslí o extrémistických politických stranách, sa dozvieš v rozhovore.
Čomu sa momentálne hudobne venuješ?
Aktuálne chystáme akustické akcie. Začíname 22. apríla v detskom domove v Topoľčanoch. Organizujem aj zbierku detského oblečenia a hračiek v Bratislave a Bánovciach nad Bebravou. Na akciách budeme vystupovať s akustickým playlistom, prispôsobili sme si skladby do jazzového/funkového štýlu, tak ako to máme radi. Koncertovať budeme spoločne s priateľkou, pre ktorú to budú vlastne prvé verejné vystúpenia. Veľmi sa na to teším.
Vo svojom poslednom singli Storytime spievaš „mám tmavšiu pleť a na hlave kérky, nemáš ma rád lebo trčím, som veľký“. Stretávaš sa rasizmom či predsudkami?
Stretávam sa s tým nonstop. S rasovými predsudkami, s predsudkami kvôli tetovaniam, ale aj kvôli váhe. Mnohí sa s tým stretávame, pritom ľudia nevedia, či za tým nie je niečo zdravotné. Rovnako netušia, či ten človek nemal pred rokom a pol 150 kíl, a že na tom maká. Čo sa týka predsudkov kvôli výzoru, ľudia čo ma nepoznajú, ma niekedy zvyknú kvôli tetovaniam či môjmu looku zaškatuľkovať ako agresívneho človeka, keď ma spoznajú, menia názor. Tú hranicu predsudkov je však niekedy ťažké prekonať.
Čo ťa viedlo k tomu, aby si si dal potetovať hlavu?
Z radu som trčal už od nejakých štrnástich rokov, a ani som nemal záujem byť nejakým spôsobom zaradený. Počúval som zahraničný rap ale aj jazz a ďalšie čierne štýly, tam je normálne, že sa niekto vyjadrí aj takýmto spôsobom.
Pochádzaš z Bánoviec nad Bebravou. Malé mestá zvyknú byť niekedy voči ľuďom, čo akokoľvek vytŕčajú tvrdé. Ako to bolo u teba?
V Bánovciach som sa s tým nestretol. Cez hudbu či akcie ma tam pozná väčšina ľudí, pretože tam nie je priestor nejak si vyberať kam pôjdeš v piatok či sobotu večer von. Mal som tam bohatý sociálny život, stretol som veľa ľudí, čo mi do života niečo dali, a od toho sa odvíjali aj situácie. Keď som bol v Superstar, tak sa neraz za mnou zastavili aj neznámi ľudia, prihovorili sa mi a podobne. Mali skrátka záujem o moju hudbu.
8. apríl je Svetovým dňom Rómov. Oslavuješ ho? Resp. máš k tomuto dňu vzťah?
Priznám sa, že som to dávnejšie príliš neregistroval, aj keď si spomínam, že ku tomuto dňu sa riešili rôzne akcie a programy. Dnes už viem, že tento deň je dôležitý a zaujímavý, plánujem sa k tomu aj hlbšie vyjadriť na sociálnych sieťach.
Čo ty a rómska kultúra?
Milujem rómsku hudbu a temperament. Medzi Rómami je viacero muzikantov, ktorí sú na svetovej úrovni a vyštudovali konzervatória v Amerike alebo napríklad Prahe. Miloš Biháry napríklad a mnohí ďalší, som vďačný a hrdý, že som sa s nimi mohol stretnúť na akciách a prehodiť pár slov.
Na Slovensku sa bohužiaľ darí extrémistickým politickým stranám. Čo si o tom myslíš?
Nikdy som to príliš nesledoval, iba ak z prostredia memečiek na Insta a Facebooku, pretože si nechcem púšťať tento typ negativity do života.
Superstaristi zvyknú počas show získať rýchlu popularitu, po tom ako súťaž skončí ju však mnohí strácajú. Aký je život po nej?
Som prekvapený, ale aj po štyroch mesiacoch od skončenia šou sa so mnou chcú ľudia fotiť, zastavujú sa, keď ma niekde stretnú. Stále je cítiť nejaký záujem.
Začínal si ako basgitarista v rôznych kapelách, postupne si prešiel k spevu. Aká bola táto cesta? Chcel si vždy spievať? Či?
Ono sa to vždy striedalo, lebo som bol naučený spievať doprovodné vokály. Odjakživa som hral na base a spieval druhé či tretie hlasy. Neskôr som pochopil, že ma to extrémne baví. V tej dobe nám v jednom projekte vypadli speváčky, boli tam nejaké komplikácie, tak som sa rozhodol skúsiť to sám. Zapáčilo sa mi to, a aj chalanom v kapele.
Následne som odspieval približne 20 akcií, kde som zbieral skúsenosti nielen ohľadom spevu, ale aj celej tej šou okolo, komunikácia s publikom a podobne. Tam som zistil, že ma to veľmi napĺňa.
Aj so Superstar to bolo podobné. Kvôli corone sa nedialo nič okolo hudby, chýbali mi vystúpenia a tak som sa rozhodol to skúsiť. Nemal som žiadne očakávania, no nakoniec sa mi podarilo skončiť vo finále.
Pôsobil si v kapelách či zoskupeniach rôznych žánrov. V akom žánri sa momentálne cítiš doma resp. je tvoj obľúbený?
To je veľmi ťažko povedať. Hral som aj deathcorovú hudbu, hardcore, ale na druhej strane som pôsobil aj projektoch, kde boli napríklad husle a chodili sme hrávať na výtvarné výstavy. Nevnímam hudbu cez žánre, ale pocitovo. Pre mňa je dôležitá aj ľudská stránka, musím si s hudobníkmi s ktorými hrám rozumieť, musí tam byť chémia.
Prešiel si si viacerými zamestnaniami. Živíš sa momentálne hudbou?
Aktuálne pracujem v back office, v kancelárii v Bratislave. Pre mňa momentálne nie je dôležité živiť sa hudbou. Svoje fungovanie si viem finančne vykryť takto, a je to v poriadku tak, ako to je.
Svoju priateľku si v priamom prenose požiadal o ruku. Ako to vyzerá so svadbou?
Všetko po starom. Sedíme si, náš vzťah je skvelý a neviem si už pri sebe predstaviť inú osobu. Tým, že momentálne riešime aj hudbu, je to pre mňa úplne dokonalé.
