Od detstva snívala o dobrodružných výpravách, na univerzite vyhľadávala dobrovoľnícke aktivity. Nakoniec sa Tereza Celbová, dvadsaťosemročná rodáčka z Českých Budějovíc, dostala až do brazílskeho pralesa, kde v dedine Chico Curumim v oblasti Acre na západe krajiny žije s domorodým kmeňom Huni Kuin, čo v preklade znamená praví ľudia, píše portál iDnes.
„Stalo sa to tak nejako samo. Na festivale som stretla Karolínu Draxlerovú, ktorá tam prekladala z portugalčiny,“ spomína. Tá jej povedala, že jazdí za domorodými kmeňmi do Brazílie, čo Celbovú veľmi zaujalo. Keď potom v práci dostala mesiac plateného voľna, dohodli sa, že sa do Južnej Ameriky vydajú spolu.
Prvý stret
Najprv tam vo februári 2024 vyrazila na desať dní so skupinkou ďalších ľudí. „Zmenilo mi to život. Vidieť, ako žijú v komunite, ako sa pozerajú na svet alebo akí sú celí farební. Keď som tam išla, nosila som len čierne a biele oblečenie,“ približuje. Po návrate domov jej bolo jasné, že sa musí vrátiť. Aby tam mohla žiť dlhšie, vzdala sa práce a bytu v Prahe.
Minulý rok bola v Amazónii najprv päť mesiacov, potom sa v novembri vrátila a bola tam do začiatku apríla. Znova tam poletí pravdepodobne na jeseň. Dlhšie pobyty už však vraj nie sú len o spoznávaní kultúry. Spolu s Karolínou a domorodcami majú projekt Cura da Floresta, ktorý sa zameriava na zachovanie ich kultúry. „Mnoho kmeňov už zabúda svoj jazyk, mladí chcú odísť do mesta, pretože v dedine nemajú dostatok kvalitnej stravy,“ vysvetľuje.
Minulý rok pre nich stavali veľkú ceremoniálnu budovu, kde sa nielen konajú ceremónie, ale odovzdávajú si tam aj tradície, vedomosti či skúsenosti medzi generáciami. Tento rok im tam vybudovali vrt na čistú vodu. Domorodci totiž pijú vodu z rieky, ktorej kvalita sa kvôli rastúcej premávke lodí zhoršuje a hrozia im infekcie. Teraz pripravujú aj rybník na chov rýb.
Cesta po Európe
Peniaze im minulý rok pomohla zarobiť aj trojmesačná cesta po Európe, počas ktorej organizovali kultúrne podujatia. Ich cieľom bolo nielen ukázať kultúru kmeňa, ale aj odovzdať ľuďom inšpiráciu, ktorá vyplýva z jeho tvorivosti a každodenných činností. S domorodcami sa dohodli, aká časť výťažku pôjde na projekt a čo za ňu vznikne.
Na cestu sa s nimi vydali mladí aj skúsenejší členovia kmeňa. Podľa Celbovej bolo pre nich najzvláštnejšie jedlo, pretože neradi jedia studené pokrmy. „Čudovala som sa, že obdivovali napríklad naše okenice, ako fungujú,“ dopĺňa. Teraz už pripravujú ďalšie turné, kam vezmú aj náčelníčku dediny.
Život kmeňa je veľmi odlišný napríklad od európskeho. „Je to veľmi o prítomnosti. U nás väčšinu dňa používame technológie, sme online. V dedine síce tiež majú wifi, ale zapínajú ju na dve hodiny ráno a na dve hodiny večer. Nepozeráš sa tak na mobil, či máš upozornenie, pretože vieš, že tam žiadne nebude,“ spresňuje.
Jedlo pripravujú na ohni
Rozdiely vidí aj v jedle. Kmeň varí predovšetkým na ohni a príprava pokrmu trvá dlhšie. „Príprava jedla a spoločné stolovanie je stále moment, keď sa rodina stretáva. Nie je to len o tom, aby sa človek najedol za päť minút,“ myslí si. Medzi rodinou sa spravodlivo delí všetko. Niekedy to znamená, že dostanú aj len päťcentimetrový kus mäsa. V dedine jedia na upratanej zemi, všetci chytia tanier a naberajú si, čo im dala okolitá príroda.
To napokon spomína ako ďalší rozdiel. Miestni jedia len to, čo je práve okolo nich dostupné alebo čo si sami vypestujú. Len výnimočne majú potraviny dovezené z mesta. Nie je to ako v Európe, kde je aj v zime možné kúpiť si ovocie, ktoré vypestovali niekde v teple. „Je to pre nich oveľa zdravšie. Jedlo, ktoré si vypestujú, obsahuje informácie o prostredí, kde žijú, a je v súlade s ich biológiou,“ podotýka.
Každodennou súčasťou života v dedine je aj hudba. Každý večer si sadnú, vezmú gitary, spievajú a tancujú. „Naozaj si tam neustále obklopený tou rodinou, nie si sám. Ja som bola veľmi introvert a zo začiatku to bolo ťažké,“ priznáva. Postupne si to však zamilovala a bol to aj jeden z dôvodov, prečo sa tam vracala.
Na čo máme my štúdie, robia oni prirodzene
Pred odchodom do Brazílie pracovala viac ako dva roky pre pražský startup Systers, kde sa zameriavala na biohacking a optimalizáciu zdravia. Zaujalo ju, že kmeňové spievanie má podobné účinky. „U nás to robíme cielene, ale tam to ide prirodzene, po celodennej práci sa chytia za ruky, spievajú, tancujú a ani nevedia, aký blahodarný vplyv to má na biológiu,“ uvádza.
Preto je pre ňu fascinujúce tieto aktivity sledovať. „To je obrovské. My to na Západe robíme, pretože sme si to prečítali, máme na to štúdie, a oni to robia úplne prirodzene,“ hovorí si pri pohľade na to, ako sa prelína svet vedy a tradičnej múdrosti.
Zo začiatku pre ňu predstavoval problém aj jazyk, pretože nevedela po portugalsky. Najprv jej pomáhala spomínaná kamarátka Karolína Draxlerová, ktorá tam jazdila štyri roky a jazyk ovláda plynulo. „Nedá sa však prekladať úplne všetko, pretože potom neplynie konverzácia,“ opisuje. Počas pobytu v komunite sa však čoskoro začala portugalčinu učiť úplne prirodzene, len vďaka každodennému kontaktu s jazykom.
Rastliny pre všetko
Teraz už hovorí, ako sama vraví, domorodou portugalčinou, ktorá sa trochu líši od tej mestskej, čo miestami spôsobuje problémy. Pomohla jej v tom aj špeciálna rastlina, ktorej list mala pol dňa na jazyku. „Majú rastliny na všetko, napríklad keď deti veľmi plačú, a majú aj takú na učenie jazyka,“ opisuje. Teraz sa snaží učiť tradičný jazyk kmeňa s názvom Hãtxa Kuin.
Rozhovor vznikol po telefóne, keď v meste Rio Branco čakala na príchod návštevníkov, ktorých potom spolu s Karolínou berie na desaťdňový pobyt do dediny. „Domorodci ich napríklad vezmú do džungle, ukazujú miestne byliny a ich účinky, súčasťou sú rôzne ceremónie, rozprávame sa aj o histórii. Tých aktivít je veľa a sú aj veľmi kreatívne,“ spomína.
Celbová však pripúšťa, že zo začiatku mala z podobných ciest obavy. Ak sa totiž uchopia nesprávne, môžu kultúru poškodiť. „Domy už napríklad nie sú také tradičné a ľudia nežijú tak v prítomnosti, keď majú napríklad zavedený internet počas celého dňa. Má to až ničivý dopad na kultúru a je smutné sa na to pozerať. My si na to dávame pozor, zatiaľ sa nám to darí a kultúra rozkvitá,“ uzatvára.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
