Množstvo mladých dnes študuje na vysokých školách, no ani vzdelanie im nezaručuje kariérny úspech či spokojný život. V skutočnosti veľa škôl každoročne produkuje kvantá absolventov, ktorí majú problém uplatniť sa v danom odbore.
Tomáša štúdium príliš nelákalo, namiesto toho už po strednej škole nastúpil do práce. Prešiel si viacerými profesiami. Pracoval napríklad aj ako smetiar. Dnes pôsobí v popradskom podniku ako ohýbač kovov. Svoju prácu má rád, aj keď býva niekedy nebezpečná.
O tom, ako sa pracuje v továrni na výrobu železničných vagónov, aká bola práca smetiara, ale aj prečo sa rozhodol neštudovať, sa dozvieš v rozhovore.
Pracuješ ako ohýbač kovov, v čom spočíva tvoja práca?
Som zodpovedný za chod ohraňovacieho lisu, vkladanie a vykladanie materiálu a obsluhu stroja. Spoločnosť v ktorej robím vyrába vagóny, my sme vlastne prvovýroba firmy. Vyrábame stovky rôznych dielcov.
Ste v práci dobrá partia?
Na našom úseku je nás pomerne veľa, sme však dobrá partia, fungujeme spolu už pár rokov.
Máš nejaký zaujímavý zážitok z práce?
Pracujeme aj so žeriavmi a ťažkými nákladmi, je to vlastne dosť rizikové zamestnanie a často sa môže stať niečo nebezpečné. Raz som napríklad zrazil autožeriav. Ovládal som vtedy žeriav a narazil som do autožeriavu, ktorý nám zrovna staval mašinu. Chvalabohu sa nikomu nič nestalo.
Dnes je už známe, že aj manuálnou prácou si vie človek pekne zarobiť. Je to tak?
Určite áno, závisí to však aj od odvetvia a toho, či je človek šikovný. Ja zarábam tak 1100-1200 eur v čistom mesačne.
Keď si to porovnáš s prácami, ktoré si v minulosti vykonával, je to lepšie alebo horšie?
Každá práca má svoje výhody aj nevýhody, ale myslím, že veľký vplyv na celkový dojem z práce má kolektív. S tým aktuálnym si sedíme, vieme sa aj porozprávať či zabaviť sa. Stretávame sa aj mimo práce.
Ako sa vám pracovalo počas pandémie? Boli ste aj zavretí? Ak áno, dostali ste kompenzácie?
Počas pandémie išla naša spoločnosť takmer bez obmedzení, a v práci som nevidel žiaden rozdiel oproti bežnej situácii. Neboli sme tým v podstate nijako ovplyvnení.
V minulosti si pracoval aj ako smetiar. Chcel si byť smetiar ako všetky deti?
Ako dieťa som nemal tento sen. Dostal som sa k tomu náhodou. Keď som bol malý, chcel som byť hokejista (smiech).
Bavilo ťa to?
Áno, bolo to zaujímavé. Dostal som sa tam do kontaktu s rôznymi ľuďmi, trošku si aj pocestoval.
Bolo v kolektíve viacero mladých ľudí?
Bolo tam niekoľko mladých, ale samozrejme aj starší ľudia. Bola to taká zmeska.
Koľko zarábajú smetiari?
Neviem, ako sa to pohybuje aktuálne, lebo pár rokov to už nerobím, ale bohvieaké to vtedy nebolo. To však závisí aj od konkrétnej firmy, kde pracuješ.
Akú najabsurdnejšiu vec si videl vyhodenú?
Nebola to vyhodená vec, ale raz som v kontajneri našiel bezdomovca. Pravdepodobne sa tam skrýval pred zimou.
Dnes veľa mladých ľudí študuje, nezvažoval si to?
Chvíľu som nad tým premýšľal, ale nakoniec som sa rozhodol hneď po strednej ísť pracovať. Chcel som zarábať, plus v tom čase sme mali rodinné problémy, a vysoká škola predsa len niečo stojí. Viac ma to však ťahalo do práce, ako na štúdiá.
Ako sa ti žije v Poprade? Nepremýšľal si aj nad zahraničím, ako množstvo Slovákov?
Poprad je menšie pomerne pokojné mesto a žije sa mi tu dobre. Mám tu na dosah relax, šport aj turistiku, takže som spokojný. Kedysi som nad zahraničím premýšľal, ale to už je niekoľko rokov dozadu. Dnes už mám svoje zázemie, dobrú prácu, aj priateľov. V podstate takmer všetko, čo potrebujem, takže na zahraničie už nepomýšľam.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase?
Väčšinou sú to spoločenské hry, potom chodíme s kamošmi hrávať hokej.
Okrem toho ešte hudba a koncerty, milujem metal a taktiež fantasy.