TASR/AP
StoryEditor

Nielen skokanský mostík ako z dystopického pekla. Pozri si industriálne priestranstvá, ktoré sa zmenili na nepoznanie

som10.02.2022., 10:00h
Bývala oceliareň v Pekingu, v ktorej sa nachádza skokanský mostík, ktorý nedávno obletel svet, nie je jediným priemyselným areálom, ktorý našiel nové využite.
Lajkuj Brainee.sk na

Nemecké Porúrie priam prekypuje bývalými továrňami, kde dnes ľudia hľadajú zábavu a oddych. Nemusíš však chodiť ďaleko, bývalé železiarne v Ostrave sú jednou z najnavštevovanejších pamiatok v susednom Česku.

Búrať, búrať, búrať – asi tak môže znieť dookola sa opakujúca pesnička v hlavách bratislavských developerov.

Mnohé staré opustené továrne v slovenskom hlavnom meste padli za obeť stavebnému boomu, hoci boli technickou pamiatkou. Nahradili ich presklené obytné budovy, garáže, kancelárie, …

Poďme teraz prstom na mape o čosi východnejšie - na Gemer. Niekdajšie železné srdce Uhorska je pohrebiskom bývalých fabrík, ktoré radšej nechali schátrať.

Dá sa to však robiť aj inak. Staré továrne a priemyselné areály, ktoré naberú druhý dych, môžu mestám, regiónom a ľuďom v nich naozaj pomôcť. Pozri si pár príkladov.

Mostík Big Air Šou-kang v Pekingu

Keď sa počas tohtoročnej zimnej olympiády v Číne na obrazovkách objavil skokanský mostík a v pozadí vysoké pece a obrovský priemyselný areál, okamžite upútal pozornosť. Niektorí diváci, ktorí sú zvyknutí na romantické prostredie hôr s lesmi a zasneženou krajinou, nemohli uveriť vlastným očiam. Na sociálnych sieťach okamžite pribudlo množstvo prirovnaní. Niektorým ľuďom pripomínal mostík a jeho scenéria animovaný Spriengfield a jeho jadrové reaktory, iní ho prirovnávali k dystopickému peklu.

​Mostík Big Air Šou-kang, na ktorom akrobatickí lyžiari a snoubordisti súťažia v disciplíne Big Ai, je ako jediný umiestnený v hlavnom meste Číny. Nachádza sa v areáli bývalej oceliarne v štvrti Š‘-ťing-šan.

Ešte pred letnou olympiádou 2008 v Pekingu sa začali viesť diskusie o zatvorení spomínanej oceliarne a jej negatívnom vplyve na životné prostredie. To bol jeden z dôvodov, prečo ju v roku 2010 definitívne zatvorili. Otázka znela, čo s priestormi bývalej továrne? Zbúrať ich alebo nie? Nakoniec areál dostal iné využitie. Je to rušné centrum cestovného ruchu, výstav a hudobných koncertov.

Kvalita vzduchu v Pekingu sa odvtedy zlepšila. Pokiaľ však ide o uhlíkovú stopu, tá nezmizla. Hoci je projekt regenerácie dobrým príkladom toho, ako prehodnotiť starnúcu infraštruktúru, zatvorenie závodu nebolo nevyhnutne „zeleným“ rozhodnutím, pretože operácie – a emisie skleníkových plynov spojené s výrobou ocele – boli v skutočnosti presunuté do susednej provincie.

Železiarne v Ostrave

Keď obľubuješ leto a hudbu, určite si počul o železiarni v Ostrave, ktorá už niekoľko rokov hostí multižánrový festival Colours of Ostrava. Vítkovická železiareň prestala vyrábať surové železo v roku 1998, ale strojárne pokračovali ďalej a pracujú dodnes. Miesta, ktoré už dlho neslúžia svojmu účelu, sa podarilo premeniť na vskutku štýlové priestory. Na svoje si tu príde každý - tí, čo milujú svet techniky, tí, ktorí potrebujú adrenalín, ľudia z odvetvia priemyslu, ale aj umelci.

V Ostrave môžeš vliezť do vysokej pece aj plynojemu či liezť na lezeckej stene. Citlivá vstavba do konštrukcie historického plynojemu premenila túto industriálnu stavbu na nevšedné multifunkčné centrum. 

Učia sa tu študenti univerzít, organizujú sa medzinárodné konferencie a kongresy, organizujú tu aj pracovné workshopy, školenia zamestnancov alebo výstavy umelcov. V jednej z vysokých pecí sa nachádza kaviareň. Keď vyjdete na najvyššiu lávku ,,obrovského šróbu“, na pôvodne jedno z najšpinavších miest v bývalom Československu – Ostravu – hľadíte z výšky takmer 80 metrov. V areáli sa nachádza aj interaktívne technické múzeum.

TASR/ Michal Svítok

Gazometer ako študentský domov vo Viedni

Písal sa koniec 19. storočia a jednou z dominánt juhovýchodnej časti Viedne sa stali štyri vysoké veže slúžiace na skladovanie plynu. Vtedy to odborníci označili ako pokrokové riešenie, ktoré oveľa efektívnejšie rozsvieti rakúsku metropolu. Ono totiž 19. storočie nebolo len storočím pary. Nielen vo Viedni, ale aj v mnohých iných svetových metropolách sa svietilo plynom.

Neskôr mesto upustilo od používania koksárenského plynu v prospech zemného plynu, v dôsledku čoho boli plynomery zatvorené. Demontážou plynojemov sa uvoľnila veľká miestnosť ohraničená tehlovou fasádou, ktorá sa využívala na rôzne akcie ako slávne techno párty Gazometer Raves.

Za svoju slávu vďačia najmä zvuku plynomeru. Veľká prázdna valcová miestnosť s priemerom okolo 60 metrov a výškou 50 metrov spôsobila zvýšenú tvorbu ozveny s dlhým dozvukom. V Gazometri hrali aj medzinárodní DJi ako Sven Väth.

Gazometer B sa objavil aj v Jamesovi Bondovi z roku 1987. V jednej scéne General Koskov prichádza do budovy po tom, čo sa mu podarilo utiecť z Bratislavy. Na prelome milénií gazometer dostal ďalšie využitie. Dnes slúži ako samostatná obytná „mestská štvrť“. Každý zo štyroch plynojemov dostal svojho architekta, ktorý mu mal vdýchnuť nový život, ale udržať starý vzhľad z červených tehál. V objekte sa nachádza internát pre študentov, byty, kancelárie, nákupné centrum. Po prestavbe sa Gazometer Raves konali koncerty v inej hale, ale vraj už kvôli zmene akustiky stratili svoju charizmu.

Duisburg Nord Landscape Park

Porúrie – priemyselná oblasť Nemecka, ktorá bola svojho času jedna z najznečistenejších priemyselných oblastí sveta, dostala druhý dych. Uhoľné bane, hute a oceliarne v nemeckom Porúrí v Duisburgu po konci prevádzky v roku 1985 zostali stáť. Zmenili však účel. Z vysokých pecí sú vyhliadkové veže, z múru odkaliska vznikla lezecká stena, zásobník plynu napustili vodou pre potápačov.

Tam, kde bola vysoká pec, sa dnes konajú divadelné, operné a filmové podujatia. V areáli sa dá aj člnkovať. Park prispel k novej forme európskeho záhradného umenia. Keď bol závod po 82 rokoch zatvorený, majiteľ a mesto Duisburg neverili, že by sa tam vrátili firmy, a tak pripravili pôdu pre mnohé ďalšie projekty so starými priemyselnými závodmi. Jedna z možností bola areál zbúrať. Po rokoch dohadov a zásahu aktivistov sa nakoniec zrodil terajší koncept, z ktorého majú radosť nie len miestni, ale aj turisti.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Jasper (@jasper.hung)

Lužické jazerá

Významnú premenu možno vidieť aj v regióne Lužica vo východnom Nemecku, kde sa hnedouhoľné bane zmenili na najväčšiu európsku oblasť umelých jazier. Lužica bola kedysi známa svojou neúrodnou pôdou s veľkými krátermi, ktoré zostali po ťažbe. V 70. rokoch boli krátery zaplavené a premenili sa na jazerá. Dnes tu prosperuje 26 jazier spolu s lesmi a cyklistickými chodníkmi. Návštevníci v regióne nájdu rušné kaviarne, kempingy a pláže, ako aj príležitosti na jazdu na koni a štvorkolke.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Sascha (@prietzel.photographie)

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 16:03